Dramione

21.

Draco

Ani vo sne by ma nenapadlo že budem jeden z tých "rodinných" výletov tráviť s niekym ako je Grangerová. Keby mi to bol niekto povedal pred rokmi...

„Prestaň." Pansyn hlas ma vytrhol z vlastných myšlienok. „S čím?" Opýtal som sa nechápavo a odpil som si z kávy, ktorá bola mimochodom odporná, čo by som aj iné chcel od automatu na námestí.

„Vždy keď rozmýšľaš nad minulosťou tváriš sa presne takto." Neviem ako som sa tváril dovtedy ale teraz som sa rozhodne zamračil. Nenávidím už len to slovo. „Nekazme si deň zlatíčko." Jemne ma pohladkala po líci. Mal som to rád, robila to vždy a každého chlapa to fungovalo. Bola ako zaklínačka zvierat... jedným dotykom dokázala skrotiť kohokoľvek.

„Len mi prišlo čudné že ja, ty a Grangerová..." Ani som nevedel dokončiť vetu. Ako som mal asi tak toto celé nazvať? „Myslím že čudné je slabé slovo." Podotkla a ja som musel úplne súhlasiť. „Hermiona!" Ava sa rozbehla k nám už dobre známej kučeravej čarodejnici. Vyzerala dobre, naozaj dobre. 

„Grangerová, Hermiona."„Ahoj Pansy." pobavilo ma ako sa neisto pozdravili. Žijú v jednom meste celé roky no pochybuje že aj keď sa zdiaľky videli pustili sa do spontánneho rozhovoru.„Ahoj." neodpustil by som si škodoradostný úškrn keď som uvidel ako jej začali ružovieť líca. 

„Tak, dlho sme sa nevideli, ako žiješ?" vďaka láska, asi by sme kráčali v tichu celý deň pokiaľ by sa neozvala moja Pansy.„Som zástupkyňa ministra a ty?"„hh." vyšlo z Pansy a rozpačito sa otočila na mňa.„No...Vieš kde je XOYO club?"„Áno, niečo mi to hovorí." nechcelo sa mi veriť že by sa niekto ako Grangerová vyznal v baroch a kluboch hoci tu žije od narodenia.

„Je tvoj? Spomínam si ako tam chodili moje kamarátky už v čase keď sme chodili na Rokfort." ako nečakané, že ona tam zrejme nikdy nebola. Vzorná a slušná, ako vždy.„Nie je, som tam barmanka." mierne podvihla obočie:„Už 6 rokov. Vlastne 5, rok po škole som vystriedala asi všetky bary v Londýne a tu sa mi zapáčilo najviac."

„Nech by si šla hocikde, Pansy poznajú veľmi dobre aj po toľkom čase." pridal som sa. Prišlo mi trochu ľúto keď Pansy spomenula ako pracuje. Vždy snívala o tom ako bude vlastniť najznámejší a podľa nej "najcoolovejší" party klub v celom Londýne a okolí a namiesto toho robí...iba barmanku.

„Som rýchlejšia!"„Nie si!" smiala sa Ava a snažila sa predbehnúť Pansy pomaly bežiacu k stánku so zmrzlinou.„Vďaka že si prišla, pre Avu to veľa znamená." chcel som nadviazať konverzáciu nech to nie je až také trápne. Osamote sme dnes ešte nehovorili. Nič nepovedala, len sa pousmiala. 

„Pristane ti to Hermiona." skúsil som znova. Letmo som si všimol ako ju mierne myklo.„Prečo sa tak vyspelá, inteligentná žena ako ty, chová ako pubertiačka?" naštvane sa na mňa zamračila a ráze zastala.„Keď sa mi zdravíš červenáš sa, keď ti poviem že sa mi páčiš chveješ sa a pri každom očnom kontaktu uhýbaš pohľadom." prišlo mi milé ako ej do líc automaticky opäť vyšla červeň. 

„My dvaja sme sa nikdy zvlášť nerozprávali, čo si čakal ako sa budem chovať keď ťa uvidím po toľkých rokoch a prvé čo sa stane je že spolu skočíme v posteli?" to ma odrovnalo. Netušil som že to berie takto. „Hermiona sme dospelý ľudia. Prešlo veľa rokov sme iný ako vtedy." čo má za problém?