Dramione

8.

Hermiona

James začal odrazu plakať tak som ho rýchlo zobrala na ruky. Problém však bol že som absolútne netušila čo ďalej.„Daj si ho tak nech ti akoby pozerá cez rameno a jemne ho búchaj po chrbte." poradil mi Malfoy a keďže moje znalosti starostlivosti o bábätko boli úplne nulové za pokus som nič nedala. Sotva po minúte si James odgrgol a prestal plakať.„Si detský liečiteľ?" Malfoy na mňa prekvapene od kávy zdvihol zrak.„To ťa ako napadlo?" opýtal sa nechápavo.„Vedel si ako zaistiť kočík, keď som ti ho podávala presne si vedel ako ho máš chytiť aj držať a teraz toto." na tvári sa mu objavil úsmev, ale nie taký obyčajný, bola by som povedala že v ňom bol smútok, radosť, spomienky a proste všetko. Toľko pocitov až som začala pochybovať či som naozaj povedala to čo som chcela.„Nie ja...mám dcéru." ihneď som sa začala dusiť kávou. Neverila som vlastným ušiam. On sa len uškrnul.„Je to šok čo?" opýtal sa rečnícky keďže na mojej reakcii mu bola odpoveď jasná.„Že niekto ako ja má dieťa." „To som nepovedala." reagovala som ihneď.„Ani si nemusela. Viem čo si ľudia hneď myslia, ale to je v poriadku po pravde sa ani nedivím." chcela som povedať niečo duchaplné ale nenachádzala som slov. Nedokázala som si ani predstaviť že by on mohol byť otec. Zachránil ma telefonát od Ginny.„Prepáč už musím ísť." uložila som Jamesa do kočíka a vytiahla som peňaženku.„Teraz si hádam robíš srandu." povedal neveriacky Malfoy. Okamžite vybral peniaze a hodil pár bankoviek na stôl.„Ja som ťa predsa pozval." vysvetlil mi a aj keď som vedela že to tak má byť od neho by som to určite nečakala.„Vďaka za kávu. Bolo to fajn, ahoj." rozlúčila som sa s úsmevom a už som sa ponáhľala za Ginny.

„Povieš si už konečne čo ti je?" chvíľku mi trvalo kým som sa spamätala že sa ma moja priateľka na niečo pýta.„Nič." odpovedala som jednoducho a ďalej som na prázdno hľadela do pohára s čajom.„Hermiona no ták." pretočila očami Ginny. Došlo mi že mi nedá pokoj kým jej niečo nepoviem.„Bola som s Malfoyom na káve." priznala som potichu.„Ale čo." zaškerila sa.„A to ťa tak dostalo?"„Nie tak ako zistenie že má dcéru." Ginny od prekvapenia pustila tanier na zem.„Draco má dieťa?" vykríkla.„Vyzerá to tak." potvrdila som.„Myslíš že je Pansyna?" opýtala sa keď trochu predýchala tú informáciu.„Neviem. Ona bola predsa tu ale Malfoy žil v Amerike a nepamätám si žeby som ju niekedy videla s dieťaťom." uvažovala som nahlas. Nie že by som sa s ňou stretávala na dennom poriadku ale raz za čas áno.„Myslíš že sa vrátil kvôli nej? Že zistil že je Pansy tehotná a preto prišiel?" nevediacky som mykla plecami. Vôbec som si to celé nedokázala vysvetliť.„Netuším." nechcela som sa v tom viac vŕtať, nič nás do toho nebolo a aj tak ma vôbec nezaujímalo. „Mala by si ho zobrať niekam na obed a niečo zistiť." „Merlin Ginny ty si ako stará baba na trhu." ohriakla som ju neveriacky. Nebudem s ním nikam chodiť je mi jedno aký slušný odrazu bol stále to bol ten prekliaty peroxidový Malfoy.

Draco

To stretnutie s Grangerovou bolo naozaj fajn. Nečakal som že sa s ňou niekedy dokážem v pokoji rozprávať. Zvláštne že som si nikdy nevšimol aká pekná žena to je. Aj napriek jej šplhúňstvu, ktoré ma vždy tak vytáčalo vyzerala dobre. A teraz keď je dospelá, zmenila sa. Aj tie jej vlasy už nie sú také neposlušné ako bývali. 

Kým som sa vrátil domov, vlastne ešte k Pansy bolo dosť neskoro.„Ahoj." pozdravil som ju. Vedel som že bude naštvaná keď prídem po zotmení ale musel som toho ešte veľa vybaviť. Presťahovať sa cez pol zeme nie je také jednoduché.„Ava (íva) už spí. Nechaj ju tak, choď sa vyspať a ráno si ju zoberieš." chcel som namietať ale vedel som že je absurdné budiť svoju dcérku o takej hodine, a navyše u Pansy jej nič nehrozí.„Ďakujem. Dobrú noc." dal som jej bozk na líce a nasadol do auta. Nechcelo sa mi ísť do prázdneho domu a ani už otravovať Pansy tak som zavolal Blaisea na drink.

„Dlho sme sa nevideli braček." no to teda. Sedeli sme v deravom kotlíku už asi hodinu a čo to sme toho popili.„Mal by som ísť, vieš že Daphne je tehotná a nerád ju nechávam dlho samú. Hovorí že to prežívam horšie ako ona." povedal opito môj najlepší priateľ a tackavo sa snažil postaviť z barovej stoličky.„Ty nejdeš?" pozrel som na svoj ešte nedopitý pohár whisky a pokrútil som hlavou.„O chvíľu, len dopijem." zaklamal som. Vedel som že toto potrvá ešte poriadne dlho. Rozlúčili sme sa a ja som tam len ďalej na prázdno sedel a pil. Bolo to už veľmi dávno kedy som si naposledy vypil, pokiaľ nepočítam svadbu Blaisea a Daphne. Vďaka veľkému množstvu alkoholu v mojej krvi by som začal rozmýšľať nad všetkým možným aj nemožným čo by ma napadlo ale vyrušil ma ženský hlas.