Dramione

26.

Draco

Keď som sa zobudil chvíľu mi trvalo kým som si uvedomil čo sa okolo mňa deje. Ruka mi stŕpla keďže mi na nej Grangerová ležala celú noc. Ava a pes rovnako ako ona stále spali. Potichu som vyšiel z izby tak aby som ich nezobudil. Mal som v pláne pripraviť obom raňajky keď niekto zaklopal. Kto by to už len mohol byť? Pansy a mama majú predsa kľúče kto iný by niečo chcel o 8 ráno?

„Ahoj Draco." bolo to akoby som dostal facku. To nemôže byť pravda, nie jednoducho nemôže.„Pustíš ma ďalej?" opýtala sa milo. Odporne a a slizko, vlezlo, a nie MILO!„Nie a teraz vypadni." zasyčal som pomedzi zuby.„Pozri sa drahý vybavme to hneď alebo sa vrátim zase a potom zas a zas kým ma nebudeš počúvať." povedala pokojným hlasom s miernym škodoradostným úsmevom.

Toto je snáď zlý sen, pomyslel som si.„Neopováž sa ani pohnúť a ničoho sa nedotýkaj." prikázal som hrubo, pomaly vošla a silou som tresol dverami. Nespomínam si kedy som bol naposledy taký nasratý. Pozorne som si ju premeral a až potom som vybehol do spálne.

Mrzelo ma že som Hermionu musel takto vyhodiť bez vysvetlenia ale nemohla tu ostať a už vôbec nie Ava. Vedel som že s ňou bude v bezpečí, že sa o ňu postará, kým vybavím tu mrchu v mojej obývačke.

„Pekný domček, menší ako Manor, to sa mi na teba nehodí."„ Čo ty o mne vieš." odbil som ju rázne, nepotrebujem počúvať tie nezmysly.„Tak čo chceš?" nech to už vysype a vypadne.„Chcem svoju dcéru."„ČO?!" neovládol som sa, proste som vybuchol. Nenávidím ju ale je to žena to je jej jediné šťastie lebo ak by nebola zmlátil by som ju v tom momente ako žito, ako si dovoľuje vypustiť toto z úst?

„Chcem svoju dcéru Draco, mám na to právo som jej matka."„Nie ty si len sebecká suka ktorá ju porodila a ani nevie ako sa volá! Vzdala si sa jej, opustila si ju a teraz si sem nakráčaš po 6 rokoch len tak akoby sa nič nestalo? To že som sa presťahoval späť nič nemení na tom že sa k Ave nikdy nedostaneš o to sa osobne postarám! A teraz sa prac z môjho domu a viac sa tu neukazuj!" s chladnou tvárou sa postavila a prebodávajúc ma pohľadom vykročila k dverám.

„Je to aj moje dieťa Draco mám na ňu právo a dostanem ju aj keby som ťa mala zase strčiť do Azkabanu." hovorila tak ľadovo až mi naskočili zimomriavky, už len pri zmienke Azkabanu.„Si obyčajná slizká kurva." uškrnul som sa aj keď po pravde som mal chuť kričať a trieskať všetkým čo mi prišlo pod ruky. „Teba ten úsmev prejde." zavrčala naštvane a hneď za prahom dverí sa odmiestnila. Zničene som si vydýchol a sadol som si na gauč s hlavou položenou v dlaniach.

Hermiona

Už je skoro polnoc a Draca nikde. Od rána. Ava už pár hodín spinkala a zjavne si takú ťažkú hlavu ako ja nerobila. Aspoň sa netrápi. Ležali sme v mojej posteli, hladkala som ju po vláskoch a druhou rukou som držala knihu. Odrazu mi zazvonil mobil a ja som sa skoro ztrieskala z postele len aby som ho zdvihla skôr než to otravné zvonenie, ktoré sa už hodnú dobu chystám zmeniť, zobudí malú.

„Áno?" opýtala som sa mierne znepokojene, keďže mne cudzie čísla obyčaje nevolajú.„Ahoj Hermiona, tu Pansy, nerada ťa ruším takto neskoro ale asi ťa zaujíma čo je s Dracom tak ti to teda poviem. Ožral sa ako pes a pred 5 minútami sa mi ho konečne podarilo dotrepať ku mne domov, spí ako zabitý a smrdí ako sud chlastu takže...je neskoro a Ava je príliš malá aby sme si ju prehadzovali v strede noci prosím ťa nechaj si ju do rána sľubujem že hneď ráno po ňu prídem."

Nie že by som na tento deň už nemala prekvapení dosť ale ešte toto do toho...„Pansy upokoj sa." povedala som ako prvé hoci som na tom ani ja nebola najlepšie, no jej hlas znel oveľa zúfalejšie.„Ava u mňa môže ostať dokedy bude treba." ubezpečovala som ju úprimne. Mala som chuť naletieť tam a prefackať toho idiota čo to má do pekla znamenať. Ale teraz by to asi moc veľký význam nemalo.

„Ďakujem. Ty asi nevieš čo ho dohnalo k tomuto?" ostala som ticho. Odkiaľ to mám asi tak vedieť? Ona mi volá že ho berie k sebe domov úplne mimo a mňa sa pýta čo sa vlastne stalo?„Ja neviem nič, myslela som že ty..."„Nie ja tiež nie. No, má čo vysvetľovať. Je neskoro vyriešime to zajtra...vlastne dnes. Tak zatiaľ ahoj."„Ahoj." položila som mobil na stolík a zamyslene som pozerala do stropu viac než hodinu kým som konečne nezaspala.