Prvú kapitolu začínajúceho dlhého príbehu venujem mojej milej Lou, ktorá ma asi mesiac bombardovala požiadavkami založiť si wattpad :D Mimochodom, tento príbeh nemá nič ako "stručný obsah, lebo je určený tým ľuďom, ktorých naozaj zaujme natoľko, že ho budů čítať aj keď absolůtne nebudú vedieť o čom bude zvyšok :D
Bol práve taký daždivý deň, akým sa často začínajú hororové príbehy. Tento príbeh však nebude hororový, nemaj strach milý čitateľ. Začnime teda znovu. Bol daždivý deň, lialo od rána do večera. Čo však bolo horšie, lialo od rána do večera už druhý deň. A presne tento lejak zabránil pätnásťročnej Camille Brystonovej ísť na párty k jej najlepšej kamarátke Hannah. Pre vysvetlenie, Camille a Hannah sa kamarátili od prvej triedy. Prežili spolu všetko možné, od prvej poznámky v škole, cez prvú jazdu na bicykli a prvé umelé mihalnice až po prvé tajné vykradnutia z domu. A práve s touto Hannah asi mesiac plánovali večierok u nej doma, na ktorý sa odhodlali pozvať školský "idol" Mikea Wesleyho. Už oslovenie "idol" napovedá jeho obľúbenosti v škole. Najlepší okamih na celom plánovaní večierku bol, keď Mike povedal áno. "Rozumieš tomu?! ON, Mike Wesley, najviac obletovaný, najkrajší, najsvalnatejší, najúžasnejší chalan v škole príde na NAŠU párty!!!" pišťala Hannah keď odchádzali zo školy na autobus. Camille sa vtedy z toho tešila rovnako. Hoci, ten piskot si odpustila. Keď vyšli z autobusu, namierili si to rovno k Hannah domov. Camille u nej prespala a spolu pripravili výzdobu v Hannahinom veľkom dome. Jej rodičia šli na víkend preč a dokonca vedeli o plánoch svojej dcéry. Camille nevedela uveriť tomu, ako môže mať Hannah také šťastie. Jej rodičia jej horko-ťažko dovolia prespávať u Hannah, aj to len preto že býva o pár domov ďalej. No vráťme sa späť k problému. Keďže lialo celý deň, Camille sa nenamáhala ísť po škole domov odniesť si tašku, veci na prespanie mala v nej už zbalené. Šli teda rovno k Hannah, u ktorej sa celý večer rozplývali nad nádhernými zelenými očami Mikea Wesleyho. A práve to bol dôvod, prečo Camille nešla domov a zabudla zakryť bazén plachtou určenou práve na použitie počas dažďa. A to zase viedlo k tomu, že Camillini rodičia jej zakázali ísť na párty do domu, ktorý bol vzdialený len asi dvesto metrov. Preto teraz sedela pri okne vo svojej izbe a pozerala na milióny kvapiek padajúcich na príjazdovú cestu k ich domu, namiesto toho, aby sa pokúsila zapôsobiť na Mikea Wesleyho na Hannahinej párty. A mala šancu naňho zapôsobiť. Bola vysoká asi 170 centimetrov, štíhla, no nie vyziabnutá, v okolí hrudníku to tiež nebolo najhoršie. No jej najväčšou ozdobou boli asi po pás dlhé gaštanové vlasy s nádychom ryšavej a veľké oči farby mliečnej čokolády lemované celkom hustými mihalnicami. Tie oči sa práve teraz melancholicky upierali na sklo okna v jej pomerne malej izbe. Brystonovci nemali veľký dom, ale bohato im to stačilo. Na prízemí bola kuchyňa, obývačka a maličká hosťovská izba, ktorá však momentálne slúžila ako skladisko otcových rybárskych udíc. Na prvé poschodie viedli pomerne úzke schody pokryté hustým béžovým kobercom, rovnako ako podlaha v celom dome. Na poschodí teda bola rodičovská spálňa, kúpeľňa a izba Camille. Bola jedináčik. Hneď oproti jej izby boli schody na povalu. Momentálne tam sídlili tony nábytku po starkej Brystonovej, ktorá umrela pred rokom a pol. Počas svojho života sa s nimi veľmi nekontaktovala, stále sa totiž hnevala na svojho syna Philipa, že si vzal Camillinu mamu Simone. Na smrteľnej posteli spísala závet, v ktorom odkázala všetky svoje peniaze, dom aj pozemok Philipovmu mladšiemu bratovi Davidovi. Brystone starší dostal iba kopu starého bezcenného nábytku a list od svojej mamy, v ktorom mu po stý krát vyčítala "svadbu s tou podradnou hlupaňou od kráv." Vravela jej tak, lebo Simone vyrastala na vidieku, pričom vážená rodina Brystonovcov sa vždy pohybovala medzi smotánkou. Samozrejme, po tom ako sa otec odsťahoval od starkej žili trošku skromnejšie než predtým, ale sťažovať sa nemohli. Dom síce nemali obrovský, no bol veľmi pekný a mal veľkú záhradu a bazén. Camille sa na svoju starkú ani nepamätala, nakoľko sa videli tak raz za rok pri vianočnej večeri, na ktorej sa starká aj tak vždy snažila jej otca presvedčiť aby sa s mamou rozviedol. To bol dôvod, prečo sa prestávali stýkať aj tam. Ale odbáčam od témy. Camillina izba bola zariadená veľmi...nuž, čo povedať, bola chaotická. Poschodová posteľ napravo odo dverí mala rozmery manželskej, takže tam pokojne mohla Camille usporadúvať čajové večierky (čo samozrejme nerobila, lebo jej mama bola dosť háklivá na škvrny). Pod ňou nebola ďalšia posteľ, bolo tam vrece na sedenie, poličky a malý stolík. A samozrejme hordy plyšových zvieratiek. Oproti postele bolo veľké okno so širokým parapetom, ktorý bol dosť pevný aby si tam Camille poukladala vankúše a mohla tam sedávat presne tak ako aj teraz. Na stene oproti dverám bol veľký písací stôl, na ktorom bol položený notebook s kopou nálepiek, rôzne časopisy, notesy a knihy. Vedľa písacieho stola bol veľký rohový šatník, jediný v tej izbe. Zvyšok priestoru zaberali preliezky a pelech jej kocúra Vincenta van Brystona I. To meno vymyslela keď mala deväť a verí že Vincent ju zaň dodnes nenávidí. Možno to je dôvod prečo jej pred troma rokmi doškriabal steny, ktoré potom "musela" prelepiť rôznymi plagátmi svojich obľúbených hviezd a fotkami kamarátov. Na jednu sa práve pozerala aby nemusela ďalej hľadieť na smutne vyzerajúce kvapky dažďa, o ktorých si myslela že plačú kvôli nej. Teda, zo súcitu. Náhle vstala a stiahla rolety na okne, lebo sa na to už naozaj nemohla dívať. Zamierila k pelechu kocúra aby ju trochu utešil, ale ten strakatý zelenooký zradca sa zdvihol a vycupkal z izby akoby to nebol jeho problém. On to de facto naozaj nebol jeho problém, ale aj keď si to Camille uvedomovala, brala to ako zradu. "Fajn ty krpáň, na smotanu po večeri môžeš rovno zabudnúť!" Zakričala naňho rozhorčene. Hneď sa naňho však prestala hnevať, keď jej pri zmienke o večeri zaškvŕkalo v bruchu. Zišla dole do kuchyne a zamierila rovno k chladničke. "Nemám ísť naúpiť? Máme takmer prázdnu chladničku..." spýtala sa s nádejou v očiach ocka, ktorý sedel na gauči vo vedľajšej miestnosti. "No to určite, aby si mohla ísť rovno k Hannah? Na to zabudni," povedal jej otec o zahĺbený do televízneho programu o rybárčení. "A okrem toho je osem hodín večer, potraviny zatvárajú o pätnásť minút a stále leje ako z krhly," dodala mama, ktorá práve zchádzala po schodoch. Potom podišla ku sklamanej Camille a nazrela jej cez plece do chladničky. "Že máme prázdnu chladničku? A čo tie cestoviny? Alebo si sprav hrianku..." navrhla jej a šla si sadnúť k otcovi. Urazená Camille si vybrala boloňské cestoviny, šmarila ich na tanier a potom do mikrovlnky. Za moment ich už vyberala a aj s príborom vychádzala po schodoch do svojej izby. Zabuchla dvere a sadla si na fialové vrece pod posteľou. Bola taká rozhorčená, že sa pomaly ani nevedela trafiť vidličkou do úst. Výsledkom boli škvrny všade na jej oblečení. Vlastne tým robila tak trochu napriek svojej mame. Zrazu sa však dvere jej izby rozrazili a Camille sa začala obávať že je to kvôli tým škvrnám, keď uvidela maminu tvár. "Ja to vyperiem mami, sľubujem!" Povedala okamžite keď uvidela mamín výraz. "Čože? To je jedno. Volali nám z nemocnice, strýko David mal autonehodu! S ockom ideme hneď za ním a ty sa nepohni z tohto domu, rozumela si?" Po tejto záplave maminých slov a bleskovom odchode jej rodičov sa nezmohla na viac než na chabé prikývnutie. Nemala však možnosť ešte sa s mamou rozprávať, lebo tá už aj s ockom sedela v aute smerom do nemocnice na opačnom konci mesta. V jednej chvíli boli tu a v druhej už nie. Najprv to Camille nechápala, ale potom si uvedomila jednu vec : Rodičia sú preč! A ona teraz môže ísť k Hannah! V rýchlosti na seba nahádzala čiernu obtiahnutú minisukňu, tyrkysové tričko bez rukávov a s flitrami na leme a ešte čierne lakované lodičky jej mamy. Predsa, čo oči nevidia, to srdce nebolí, no nie? Narýchlo si upravila vlasy a naniesla lesk na pery. Potom na seba hodila ešte čiernu koženú bundu a schmatla malú čiernu kabelku, do ktorej narýchlo hodila mobil a kľúče. Potom skrátka vybehla von z domu, zamkla ho a chránila sa bundou pred dažďom. Nemala strach, kým sa jej rodičia vrátia, ona už bude dávno doma. Ponáhľala sa v daždi po chodníku pri ceste a v duchu nadávala, lebo v tých topánkach sa potkýnala na každom kroku. Ale nezastavovala sa. Už bola takmer pri dome Hannah, dokonca už videla aj bránu a svetlá ktoré stadiaľ vychádzali. Zrazu jej však cestu skrížil akýsi tieň. Keď sa sa lepšie pozrela, zistila že je to nejaký chalan ktorý beží von z domu Hannah a rúti sa priamo na ňu. On sa však pozeral dozadu, takže si nevšimol to dievča na chodníku, do ktorého práve narazil. Výsledok bol taký, že sa obaja zrútili rovno do mláky na chodníku. Camille by mohla v tej chvíli odprisahať že to bola najhlbšia mláka do ktorej kedy spadla. Sadla si a chytila sa za hlavu, ktorá jej neznesiteľne búšila. Keď sa jej konečne prestali mihať pred očami hviezdičky, pozrela na chalana, ktorý ležal vedľa nej. No vlastne, "vedľa nej" nebol práve najlepší výraz. Ležal nohami vedľa nej, ale hlavu a trup mal na jej nohách. Aspoň že Camillina sukňa bola taká obtiahnutá, že sa ani len nevyhrnula. "Čo to stváraš?!" zvrieskla naňho Camille. Chalan precitol až v tej chvíli, keď sa ozvala. Hodil nervózny pohľad dozadu na dom Hannah a potom pozrel späť na Camille. Tá ho rozhorčene strčila zo seba hore, no to ani nemusela, lebo chalan sa už dvíhal sám a vyzeral, že má naponáhlo. Camille vstala tiež, no o dosť pomalšie, keďže v maminých ihličkách mala problém už iba chodiť, nieto ešte štverať sa z 15 centimetrovej mláky. Keď sa postavila, pozrela na seba a potom na chalana. "Vidíš čo si spôsobil? Som celá mokrá a mám roztrhnutú sukňu!" Keď to dopovedala, uvedomila si jednu vec - takto sa predsa nemôže ukázať Mikeovi Wesleymu! Vrhla ešte jeden rozhorčený pohľad na toho grázla, ktorý na ňu len čumel ako teľa na nové vráta a vydala sa krokom späť k svojmu domu. Keď však prešla okolo chalana, od domu Hannah sa ozval nejaký krik. "Tam je, naňho chalani!" Kričal známy hlas. Keď sa Camille otočila, zistila, prečo jej bol taký povedomý. To kričal Mike Wesley, lenže bol akýsi iný. Obrysy jeho tváre boli nejasné. Keď sa lepšie prizrela, zhrozene zistila že má na tvári zvyšky šľahačkovej torty. A približoval sa k nim. Camille si v panike uvedomila že chalan ktorý bol zodpovedný za tortu v Mikeovej tvári bol ten istý čo mal na svedomí aj ju. A práve teraz utekal preč. Cam mala poslednú šancu ujsť aby Mike nevidel jej príšernú vizáž po úprave dažďom, tak sa vyzula z maminých topánok a rozbehla sa tiež. Nevedela prečo to robí, ale dohnala bežiaceho chalana, schmatla ho za ruku a ťahala ho skratkou pomedzi domy tak, aby ich Mike Wesley a jeho kamaráti nenašli. Zaviedla ho do ich domu cez garáž a zabuchla dvere čo viedli dovnútra. Až keď zažla svetlo, uvedomila si, aký je ten chalan vlastne pekný. Vysoký asi 180 cm, približne v jej veku, možno trochu starší. Tvár s jemnými mužskými črtami a pomerne výraznou sánkou lemovali polodlhé tmavohnedé kučeravé vlasy. Najvýraznejšie však boli jeho oči. Veľké hlboké oči farby horkej čokolády, ktoré sa práve upierali rovno do tých jej. Camille si odkašľala, nasadila späť neľútostnú masku a ruky si zložila na prsiach. "Takže?" Spýtala sa ho, očakávajúc, že jej povie čo sa dialo u Hannah. On sa však len frajersky usmial a prišiel bližšie k nej. "Takže, teší ma, ja som Timothy, ale všetci mi vravia Jay. Vysvetlím neskôr." Povedal a prezrel si ju pohľadom, od ktorého sa takmer červenala. Ale len takmer. "A ty si?" chcel vedieť na oplátku. "Camille," vyštekla. On sa však len pousmial a poobzeral sa okolo seba. "Máte to tu pekné, ale nevidím tu žiadne uteráky..." povedal, zjavne dúfajúc že mu Camille nejaký prinesie. Ona okolo neho povýšenecky prešla a otvorila dvere vedúce z garáže do domu. Šiel za ňou, ignorujúc jej pokus prizabiť ho nimi keď sa zatvárali.
