Uff. Prepáčte mi za dlhý čas čo som nepridàvala nové časti, naozaj je mi to ľúto, lenže škola, krúžky, moja kenivosť, nedostatok nápadov - jedno s druhým :D Ale konečne to tu máte, troška akcie, aj keď neviem či práve takáto akcia vám vyhovuje, ale snáď sa bude páčiť :D najlepšie to vyjadríte voutom alebo komentom :D vážne budem vďačná za akýkoľvek koment, budem podľa nich vedieť či mám takýchto častí pridávať viac alebo naopak - menej. Vopred ďakujem moje takmer halloweenske tekvičky :3 Ak budú dobré ohlasy, pridám špeciálnu Halloweensku časť alebo poviedku :D
Crrrrrrrrn.
Akonáhle zazvonilo, Camille schmatla svoje veci a vystrelila z triedy. Vedela že Jay má ešte o jednu hodinu viac, ale jednoducho mala pocit, že sa musí ponáhľať. No čo, aspoň stihla ešte zájsť do bufetu.
Žalúdok mala stiahnutý od nervozity, potrebovala niečo zjesť. Niečo sladké. Kúpila si dve Šišky s jahodovou polevou a namierila si to pred školu. Keď ale za ňou vychádzali ďalší ľudia, uvedomila si že by mohla stretnúť 'nežiaduceho človeka'.
Vydala sa teda o kúsok ďalej a sadla si na niekdajší múr týčiaci sa do výšky asi 1,20m. Pohodlne sa usadila do tureckého sedu a pustila sa do šišiek. A čakala.
O nejakých desať minút, keď už takmer spala, ju prebudil strašný hluk. Sirény dvoch policajných áut ktoré sa ako veľká voda vyrútili k škole. Zastali pred schodmi a vybehli z nich piati policajti, ktorí sa presunuli do školy.
Za nimi hneď prišla sanitka.
Camille prekvapene zdvihla hlavu a vzala si svoje veci. Podišla bližšie aby videla čo sa stalo. Z toho celého mala veľmi zlý pocit.
A mala mať prečo.
Policajti zo školy vyviedli troch ľudí - dvoch žiakov a jedného učiteľa. Učiteľ mal rozbitý nos a zrejme vykĺbené zápästie. Na chlapcov najprv nevidela, ale keď ich jedného po druhom strkali do áut, od prekvapenia rozšírila oči.
Jeden bol Mike Wesley. Tiež mal rozbitý nos, ale okrem toho ešte monokel a kŕčovito sa držal za brucho. A ten druhý...
...ten druhý bol Jay. Mal roztrhnutú peru a niečo s rukou.
Camille chcela bežať za ním, ale dvere policajného auta jej zabuchli pred nosom a rovnako tak jej skrížil cestu príslušník policajného zboru.
"To nie je dobrý nápad slečinka, tí dvaja zo seba dobre že nevymlátili dušu," povedal jej objemný muž v policajnej uniforme zamastenej zrejme od donutiek a vzbudzujúci odpor.
"Kam ich veziete?" premohla sa a položila mu otázku.
On sa len nepríjemne zachechtal.
"Na miesto kde také ako vy nemajú čo hľadať," odvetil.
Camille by mu bola v tej chvíli schopná zlomiť nos. Nakoniec sa ale dočkala odpovede.
"Na policajnú stanicu dva bloky odtiaľto neďaleko Leesovho parku."
Vzdychla si. Vedela kde to je. A nechcelo sa jej tam ísť. Ale mala potrebu to urobiť.
Keď policajt nastúpil do auta a odišiel, odprevádzala vozidlo pohľadom, a keď sa stratilo za rohom, vydala sa preč od školy.
Na policajnú stanicu.
Cesta jej trvala dobrých 20 minút. Keď dorazila pred stanicu, trochu znervóznela. Vstúpila dovnútra a spýtala sa chlapíka na 'recepcii,' kde sú tí dvaja chlapci ktorých sem pred chvíľou priviezli. Chlapík niečo povedal do telefónu a potom ju nasmeroval k ďalšiemu policajtovi. Ten ju viedol cez nejakú dlhú chodbu až k celám predbežného zadržania.
