Časť sedemnásta

121 16 9
                                    

(Štvrtok, 17:03, dom Sullyovcov)
Nervózne zazvonila a prešľapovala na mieste. Musela to s Jayom a Jackom prebrať čo najskôr.
Otvorili sa dvere a ona sa pri tom trocha strhla.
"Ahoj. Ty si kto?" opýtalo sa asi sedemročné dievčatko, pôvodom azijatka. Zrejme Jayova sestra.
"Ehm, ahoj, ja som Camille, Jayova...kamarátka." Kamarátka. To bolo prvé čo jej napadlo. No, časom sa to vyrieši...snáď.
"Ja som Eileen. Poď so mnou, Jay je u seba," povedala a chytila Camille za ruku. Bola rozkošná, mala kratučké čierne vlásky a žlté letné šatočky.
"Si veľmi pekná," povedala Eileen zrazu, keď išli po schodoch a Camille chytili rozpaky.
"Eeh...ďakujem, aj ty si veľmi pekná," habkala Cam.
Keď prišli hore, Eileen sa zatvárila roztomilo dôležito a zaklopala na dvere.
"Hmmm?" Ozvalo sa z izby.
Eileen otvorila dvere a strčila dovnútra hlavu.
"Niekoho ti nesiem... ale nemyslím si že chceš aby ťa videla takého strapatého," povedala a Camille sa usmiala. Vôbec jej nevadilo keď bol Jay strapatý, ale páčil sa jej Eileenin zmysel pre humor, tak nič nepovedala.
V izbe bolo chvíľu ticho, a potom bolo počuť kroky. Zrazu sa dvere otvorili viac a objavil sa tam Jay. Naozaj bol strapatý. A na líci mal...farbu? Ale vyzeralo to dobre. Bol taký zlatý!
Keď uvidel Camille, akoby si zrazu uvedomil, že by mal niečo povedať, lebo na ňu chvíľu iba hľadel.
"Ahoj, nečakal som ťa," povedal a na tvári sa mu zjavil zvláštny rozpačitý úsmev. Alebo nervózny? "Počkáš ešte chvíľku? Mám strašný bordel, nechcem aby si to videla..."
"Jasné," povedala s úsmevom. "...ale aj tak si pohni."
Zasmial sa. Potom jej venoval ešte jeden záhadný pohľad a zmizol za dverami.
"Chlapi. Tí asi nepoznajú slovo poriadok," povedala Eileen a prevrátila očami. Bola tak zlatá! "Chceš vidieť moju izbu?" opýtala sa jej.
Prikývla a zas sa nechala vziať za ruku dole schodmi, tentoraz k izbám dievčat.
V suteréne boli troje dvere, jedny naľavo, jedny napravo a jedny na konci chodby. Zabočili do prvých dverí napravo. Boli oblepené množstvom nálepiek s motívmi zvierat a princezien. Izba nebola veľmi veľká, ale zmestilo sa do nej pozoruhodne veľa hračiek. Bola vymaľovaná na žlto a na Camillino prekvapenie bola dosť svetlá.
Potom si všimla že svetlo ide z okien.
Okná v suteréne? Páni, zaujímavo riešený dom...
Z premýšľania ju vytrhol piskot. Strhla sa keď zistila, že sa jej niečo drží nohy.
Teda niekto. Dievčatko, toto bolo o niečo mladšie než Eileen, mohlo mať tak 5. Malo žiarivo blonďavé kučeravé vlasy a v nich zamotanú korunku.
"Aaaaaaaa! Pomôž mi, naháňa ma drak!!" Vykríkla a hračkárskou čarovnou paličkou ukázala na obrovského zeleného plyšáka. Bol to krokodíl, ale nevadí.
Camille rýchlo pozrela na Eileen a tá jej podávala hračkársku rytiersku prilbu a významne na ňu žmurkla.
Cam rýchlo zareagovala, zdvihla dievčatko zo svojej nohy do náručia a odkopla krokodíla na druhý koniec izby. "Neboj sa krásna deva, si zachránená! Drak sa tak rýchlo nespamätá, ale budeš sa mu môcť chodiť vysmievať do nemocnice pre rozprávkové príšery," povedala Camille hrdinským hlasom a žmurkla na dievčatko.
To sa veselo rozosmialo a oblapilo svoju záchrankyňu okolo krku tak silno, až skoro zabudla dýchať. A spadla jej prilba.
"Ďakujem ti, rytier v lesklej zbroji, ako sa ti odvďačím?" opýtala sa blondínka princeznovským tónom, ale mala vypadnutý predný zub, takže Camille chvíľku trvalo, než si uvedomila čo malá vlastne povedala.
"No, pre začiatok mi môžte povedať vaše ctené meno," odvetila Camille a ťukla jej po nose.
Princezná sa zachichotala. "Rosie. A ty sa ako voláš?"
"Ja som Camille, ale môžeš ma volať Cam," povedala, položila ju na zem a uklonila sa jej.
Vtedy sa otvorili dvere a v nich sa zjavila ženská tvár. Bacuľatá, ružové líca, modré oči a svetlo hnedé vlasy. Jayova mama.
"Deti, poďte jesť-" zarazila sa a na jej tvári sa vystriedalo najprv prekvapenie a potom široký úsmev. "Eileen, kto je táto krásna slečna?" opýtala sa svojej dcérky.
Camille sčervenela a už už otvárala ústa, ale Eileen ju predsa len predbehla.
"Camille, Jayova kamarátka."
Kamarátka. No dobre, Jayova mama si iste dala dve a dve dohromady.
"Veľmi ma teší, Camille. Ja som Gwen, Jayova mama," povedala a podala jej ruku.
Camille sa usmiala a tiež jej podala ruku. Sálalo z nej dobro, presne ako z Jayovho otca.
"Camille, navečeriaš sa s nami?" opýtala sa jej.
"Jasné že navečeria," odvetila Eileen skôr než stihla Cam niečo povedať.
"To je skvelé," povedala Gwen so smiechom, vzala Camille za plecia a spolu šli do kuchyne-jedálne.
Sadli si za stôl a Camille sa cítila trochu trápne. Ale napriek tomu jej tu bolo úžasne.
Gwen odbehla do kuchyne a vtedy Cam začula kroky na schodoch.
Bol to Jack. Keď ju uvidel, uškrnul sa, akoby vedel že sa to stane. Camille si to ale nevšímala, bola rada že ho vidí. Aspoň mala istotu že mu Mike Wesley nič nespravil.
Usadil sa jedno miesto od nej a priateľsky sa usmial. "Vitaj," povedal a prisunul si stoličku.
Krátko na to zišiel dole aj Jay a najprv chcel rovno zamieriť do suterénu (zrejme šiel pre Cam), no zarazil sa. Otočil sa smerom k stolu a prekvapene pozeral na Camille. Potom sa ale usmial a šiel si sadnúť.
Sadol si medzi ňu a Jacka. Pozrel na ňu a bolo zjavné, že ju chce pobozkať. Camille ale vedela prečo to nespravil, dievčatá totiž zrazu stíchli a celú pozornosť zamierili priamo na nich dvoch.
Keď sa jeho mama vrátila s misou cestovín, pozrela sa na Jaya a usmiala sa.
"Takže vy dvaja ste..."
Jay zrazu zdravou rukou chytil Camille za tú jej a tento romantický spletenec 'položil' na stôl.
Camille sa začervenala ale bola rada, že to dal najavo práve takto. Veľmi ju to potešilo, je to zjavné a pritom nijaké veľké haló.
Gwen sa významne usmiala a položila pariacu sa misu na stôl.
Vtedy sa otvorili vchodové dvere a dnu vošiel Jayov otec. Šiel si do kuchyne umyť ruky, a keď prechádzal okolo stola, prekvapene pozrel na Camille. "Ale, vitaj u nás Camille," povedal a tiež sa usmial.
"Dobrý večer...Ed," povedala a spolu sa zasmiali.
Cam nemohla uveriť, akú skvelú má Jay rodinu. Pozrela sa naňho a zistila, že sa tiež na ňu pozerá. Upieral na ňu tie svoje úžasné čokoládové oči a jej srdce vynechalo úder.
Ak si doteraz nebola istá, tak teraz sa doňho úplne zamilovala.

Dlhý príbehDove le storie prendono vita. Scoprilo ora