Akosi k tomu už nemám čo povdať lebo túto a predošlú časť som zverejnila takmer naraz, takže dúfam, že aj keď je trochu kratšia, bude sa vám páčiť :)
Camille sa zobudila až okolo deviatej. Keď pozrela na hodinky, zhrozila sa. Veď mešká do školy! Rýchlo vstala, obliekla sa, umyla si zuby, schytila tašku a bežala dolu. Tam však prekvapene zastala, keď uvidela mamu pozerať telku.
"Mami, prečo niesi v práci?" Opýtala sa jej. Tá ju však zahriakla.
"Ššš, toto je tá najlepšia časť!"
"Ako chceš! Snažila som sa len byť milá, ale ty si sa naviazala na fiktívnu postavu a svoju nenávisť smeruješ proti mne! Ja predsa nemôžem za to že moje vydavateľstvo skrachovalo a tvoja milovaná kniha 'Láska na päť písmen' nemá pokračovanie! Keď sa rozhodneš byť normálna, daj mi vedieť!" Slečna v televízii odišla z miestnosti a buchla za sebou dverami tak že odletela kľučka. Camille sa len zastavoval rozum nad maminým filmovým repertoárom, ale budiš.
"Okej, najlepšia časť skončila tak to prosím stopni a povedz mi prečo niesi v práci..." začala opäť Cam.
Mama na ňu vyjavene pozrela.
"O čom to hovoríš zlatko?" opýtala sa. "Dnes je predsa štátny sviatok, jediný kto musí pracovať je zrejme tvoj otec, filmy nepočkajú," vysvetlila. (Camillin otec mimochodom pracuje ako zvukár)
Camille zažmurkala a potom sa bez slova pobrala do svojej izby. Tam zhodila tašku na zem, prezliekla sa do niečoho pohodlnejšieho a znovu vo svojich fialových papučiach zišla dole (na čo mama len pokrčila plecami a venovala sa svojmu filmu).
V kuchyni si z chladničky vybrala mlieko a do misky si nasypala čokoládové cereálie. Nemala veľmi čo iné jesť keďže mama sa cez sviatky neunúva robiť raňajky. Jej zásada je 'keď mám voľno, pred obedom nevarím'. Asi okolo pol jedenástej sa však znovu začne stresovať a bleskovo sa chystá na nákup. Tak to chodí vždy.
Camille sa teda pustila do jedenia cereálii zo svojej milovanej čierno bielej bodkovanej misky.
Keď dojedla, bolo pol desiatej. Jej zásada bola zas 'keď mám voľno, niet sa kam ponáhľať'.
Potom strčila misku aj lyžicu do umývačky a šla znovu do svojej izby. Sadla si do vreca pod posteľou a rozmýšľala čo bude robiť. Cez voľné dni zvyčajne ušla k Hannah skôr než sa doma strhol zhon kvôli maminmu nákupu, lenže teraz to nešlo. A okrem toho, už ani nemala chuť vidieť Hannah. Zrejme ju už nikdy nebude chcieť vidieť.
Pri týchto myšlienkach jej znova prišlo do plaču, ale ona nechcela plakať. A už vôbec nie kvôli Hannah.
Zapla si notebook a pustila hudbu. Skupina Groove Armada jej vždy zdvihla náladu, zvlášť album The best of.
Nejaký čas teda iba ležala, zízala do stropu a počúvala.
Okolo pol jedenástej jej klopala mama a Camille až vtedy precitla a všimla si že jej už skončil album.
"Zlatko, nechceš íšť so mnou nakúpiť?" Pýtala sa jej mama keď vošla do izby.
Camille, preto že nemala co robiť, súhlasila a do pol hodiny už boli na ceste do obchodu Careffour express. Keď prišli na miesto, vzali vozík a mama sa vydala kdesi do spletitých uličiek so slovami "Choď si pozrieť na co máš chuť zlatko."
Camille sa teda šla bezradne motať v obchode v ktorom bola naposledy s mamou asi pred siedmimi rokmi. Zablúdila do uličky so sirupmi a ovocnými šťavami. Zastala pred regálom a rozmýšľala aký džús by si dala, keď mala na výber aj z takých ako 'kaktus' alebo 'kokosové mlieko'.
Akurát mala v ruke príchuť pithaya, keď ju niekto poťukal po pleci.
"Byť tebou vzala by som si kumquat," povedala dotyčná a Camille sa otočila.
Prekvapene zistila že je to Cassandra z predošlej noci.
"A-ahoj," pozdravila ju prekvapene. Nečakala že ju tu stretne a ešte menej čakala že ju Cassandra spozná. Bola však rada.
"Ahoj," odvetila jej so smiechom ryška. "Tak čo, zvážiš ten kumquat?" opýtala sa.
"Hm...no jasné, keď mi ho odporúčaš, prečo nie..." odvetila váhavo Camille a natiahla sa pre džús. Potom sa vydali obe spolu spletitými uličkami obchodu, lebo Camille ešte dostala chuť na pečivo.
"Počuj, vlastne je super že som ťa našla, lebo Storyboard sa dnes večer chystá znovu stretnúť. Bolo by fajn keby si prišla tiež, chceme si niečo aj opiecť," navrhla jej Cassandra medzi rečou. "Čo ty na to?"
Camille chcela strašne povedať áno, ale bol tu problém.
"Vieš, ak budú moji rodičia doma, nieje možnosť že by som sa nepozorovane vykradla," povedala skleslo kamarátke. Tá nasadila zamyslený výraz a potom, keď to vyzeralo že na niečo prišla, potmehúdsky sa usmiala.
"Čo keby si vašim povedala že budeš u mňa spať? Pretože to by si aj naozaj mohla," povedala.
Camille sa celá rozžiarila. Už už chcela súhlasiť, ale v tom sa spoza rohu uličky vynorila jej mama.
"Musím ísť, ale pokúsim sa to vybaviť. Rýchlo mi daj svoje číslo, ozvem sa ti ako to dopadlo," vravela náhlivo.
Cassandra sa usmiala a napísala jej svoje číslo. Potom zmizla niekde v obchode a už jej nebolo.
"Kto to bol?" opýtala sa Camille mama keď prišla k nej.
"Kamarátka. Porozprávam ti o nej doma, máš čo si chcela?"
Mama prikývla a šli zaplatiť. Potom sa s pár taškami plnými nákupu pobrali domov.
Pešo.
