Uff! Takže tu po začiatku školského roka máme ďalšiu časť! :D Dúfam že sa Vám bude páčiť :) toť k popisu vše :D
Keď sa Camille zobudila, pomaly sa spolu s Cassandrou vychystali a vydali sa späť do domu Brystonovcov. Prišli okolo desiatej, bol totiž víkend takže si to mohli dovoliť. Ale stále pršalo. No čo už, Camille niečo mame sľúbila a dàžď jej v tom nemohol zabrániť.
Dopadlo to fajn, Camillina mama si Cassandru celkom obľúbila. V podstate nebol žiadny problém. Cas zostala s Camille ešte chvíľu u nej v izbe, ale potom musela ísť domov, lebo mala ešte nejaké povinnosti než sa vráti jej rodina.
Camille ju preto odprevadila k príjazdovke a rozlúčili sa. Potom šla do kuchyne, vzala si pár toastov a šla naspãť do izby. Nechcela sa s nikým rozprávať.
Zavrela za sebou dvere a preventívne ich zamkla. Zatiahla závesy, obula si svoje fialové papuče, zabalila sa do deky a sadla si do vreca pod posteľou. Vincent len znudene ležal na vrchu svojej preliezky a neprejavoval nijaký záujem o dianie v hlave jeho paničky.
Camille sa mu ani nečudovala, jej myšlienky boli naozaj dosť chaotické pre takého lenivého kocúra ako bol Vincent.
Čomu sa však čudovala bolo to, že sa netrápila pre Hannah, jej kedysi najlepšiu kamarátku pre ktorú by sa v minulosti hodila aj pod auto a ktorá chcela len pred zopár hodinami spáchať samovraždu.
Myslela na Jaya. Na to ako sa spoznali a ona na neho hneď nakričala. Potom na to, ako nechcel odísť z jej domu a ona na neho očkom pozerala vždy keď si myslela že to nevidí, lebo z neho nevedela spustiť oči. Aj na to, ako jej hodil do izby kameň s odkazom a vyliezol po rebríku až k nej. Na to, ako ju zoznámil so Storyboardom a predstavil ju prezývkou, ktorou jej niekto povedal prvýkrát v živote. Myslela na to, ako sa strachovala keď ho nevidela na poslednom stretnutí skupiny, potom na to, ako si Hannah myslela že spolu chodia a aj na to, že si to mysleli novinári. Myslela na to, ako sa obklopená ľudmi čo sa jej pýtali milióny otázok pozerala po dave ľudí len preto aby našla toho jedného človeka. Na to, ako hrali fľašu a ako ho prinútila ľahnúť si na Doriana a uniesť vàhu všetkých dievčat čo tam boli. A potom...myslela na to ako sa pozeral do jej očí tými svojimi čokolàdovými hneď potom, čo jej povedal že ju chce pobozkať.
Zároveň bola rada že Cassandra nič netuší, ale zároveň nechápala prečo je za to rada. Chcela aby ju Jay pobozkal, veľmi to chcela. Bola zmätená a smutná že sa na ňu pri odchode ani neusmial. Dala by čokoľvek za to, aby tu bol teraz s ňou.
Klop.
Strhla sa, lebo sa jej zdalo že začula niečo odraziť sa od okna. Bleskurýchlo tam bežala, odhrnula závesy a myslela si že to bude Jay, ktorý jej opäť hádzal kamienky do okna.
Mýlila sa. Na príjazdovke nik nebol. Bola tu však ešte nádej že už bežal za dom, k miestu kde mu Camille mohla zhodiť lanový rebrík.
Aj tam utekala, nenávidela sa za to že zamkla dvere, lebo ju to spomalilo. Vyšla na chodbu, vyštverala sa na povalu, bežala k oknu a vyklonila sa z neho.
Nič.
Dole nikto nebol. Camille si uvedomila že predtým zrejme počula len kopnutie kvapky dažďa o okno.
Sklamaná klesla na zem ešte stále zabalená v deke, oprela sa o stenu a tam, sama, len za zvukov dažďa, sa rozplakala.
Ešte dlho tak sedela, hoci asi po hodine už prestala plakať. Sedela a pozerala sa von oknom, alebo len tak pred seba.
Keď však začula z chodby hlasy, zdvihla sa a malátne prešla k dvierkam čo tam viedli. Otvorila ich a v tej chvíli sa k nej vyrútila mama.
"Zlato, čo tam robíš? S ockom sme sa báli či sa ti niečo nestalo keď si nebola vo svojej izbe," vyhŕkla keď ňou triasla. Potom sa zarazila. "Ty si plakala?"
Camille otrávene pokrútila hlavou, na čo mama pokračovala.
"Stav strýka Davida sa zhoršil, musíme ísť s ockom za ním. Nechceš ísť s nami?" opýtala sa, ale keď videla v akom stave je Camille (kruhy pod očami červenými od plaču, strapaté vlasy, bledá pleť...), radšej tú otázku vzala späť. "No nič, dávaj si pozor, v rúre máš lasagne. Neviem kedy sa s ockom vrátime, ale už je päť hodín, radšej nikam nechoď, dobre?"
Cam tentoraz pokývala hlavou na znak súhlasu. Výraz mala beztvarý, ale jej mama sa príliš ponáhľala na to aby sa s ňou porozprávala. Jej dcéra jej to nevyčítala, strýko David bol teraz dôležitejší.
Keď rodičia odišli, Camille sa pobrala dole do kuchyne a nabrala si spomínané lasagne. Musela sa do nich však nútiť, vôbec nemala chuť do jedla.
Po asi hodine premáhania to vzdala a šla si ľahnúť na gauč. Zapla si film 'Nemilosrdní' aby prišla na iné myšlienky. Síce, pri tom filme to ani veľmi nešlo. Bolo to o skupinke amerických teenagerov, ktorí odišli campovať a keď sa vrátili, ich krajina bola napadnutá japonskou armádou. Ten nápad sa jej síce nepáčil ale nebol to zlý film.
Asi v polovici filmu začala byť Camille unavená a o pár minút na to si nemohla pomôcť.
Zaspala.
[i] Ocitla sa v zvláštnej miestnosti. Vyzerala ako ich obývačka, lenže na nej bolo niečo zvláštne. Všade boli porozhadzované veci, prevrhnutý a doškriabaný nábytok. Na stole ležalo niečo čo vyzeralo ako zanedbaná tmavá parochňa. Keď Camille podišla bližšie aby sa prizrela, s hrôzou zistila že je to Vincent. Bol mŕtvy, jeho kedysi nádherné zelené mačacie oči boli teraz vodnaté bez akéhokoľvek náznaku farby. Zrazu sa ozval nejaký buchot. Šlo to zhora, takže Camille vyšla po schodoch a zamierila do izby jej rodičov skadiaľ to vychádzalo. Uvidela ich ležať na posteli, zbitých, zviazaných a v bezvedomí. Potom začula niečo ďalšie. Šlo to z kúpeľne. Postrčila pootvorené dvere a našla tam Jaya. Ležal vo vani s podrezaným hrdlom. Keď sa k nemu Camille priblížila, začula krik. Bežala opäť k jeho zdroju a dostala sa na povalu. Hannah sedela na okraji malého okienka a vyzerala že sa chystá skočiť, ale tiež mala zviazané ruky. Potom sa otočila dozadu a s trpkým úsmevom na perách pozrela na Camille. "On sa vráti. Mike si ide po teba..." zašepkala. Zrazu sa ozval zvonček zdola. Crrrrrn. Crrrrrn. Crrrrrn.[/i]
Crrrrrrrrrrn.
Camille sa strhla zo spánku a pozrela k dverám. Ešte stále sa triasla z toho príšerného sna. Chvíľu postávala pred dverami a váhala či ich má otvoriť.
Crrrrrrrrrrn.
Keď zvonček neprestával naliehavo volať, roztrasenou rukou siahla po kľučke a otvorila dvere. Prekvapene zažmurkala na postavu ktorú videla cez malú škáročku pootvorených vchodových dverí.
"Hannah?"
