Ahojte! Povedala som si že už musím napísať nejakú časť kde je trochu viac akcie takže tu ju máte! :D mimochodom túto časť venujem mojej drahej Sin (ona vie) a trošku v nej potrápiť jednu jej nie veľmi obľúbenú postavu, a mojej jaskynnej žienke ktorá sa zaľúbila do Jaya :D snažila som sa spoilovať čo najmenej, dúfam že sa vám bude trochu dlhšia časť pàčiť :3
Potom čo prišli domov by Camille zvyčajne nechala mamu s nákupom v kuchyni, lenže teraz tam zostala a pomohla jej. Jednak preto že mama očakávala vysvetlenie a jednak preto že Camille chcela dnes prespať u kamarátky, o ktorej má mame povedať.
"Takže, to dievča sa volá Cassandra. Spoznala som ju len nedàvno keď som išla zo školy. Nechtiac som do nej narazila a šli sme rovnykým smerom, tak sme sa dali do reči..." klamala akoby sa nechumelilo. Toto jej šlo, na čo síce nebola hrdá, ale dalo sa to využiť.
"...a zistila som že rada píše príbehy a tak. Proste sme sa skamatátili. Pred pár dňami mala šestnásť, nieje oveľa staršia odomňa..." Toto už neboli klamstvá, Cassandra, ako Cam nedávno zistila, naozaj rada píše, naozaj mala šestnásť len zopár dní a naozaj boli kamarátky. Len tú časť o spoznaní sa trošku musela prifarbiť.
"...a ešte je tu jedna vec... Chcela by som u nej dnes prespať. Šlo by to?" opýtala sa nakoniec pri krájaní šalátovej uhorky.
Mama sa trošku zamračila keď nad tým rozmýšľala.
"Býva len pár ulíc odtiaľto..." ubezpečila ju Camille, aj keď sama neverila vlastným slovám. Netušila kde Cassandra býva. To ale nebolo podstatné.
Keď Camille videla ako mama tuho premýšľa, prichytila sa ako tú uhorku krája rýchlejšie. Potrebovala predsa maminmu priazeň. Hoci, získať si ju krájaním uhorky...?
"Fajn, ako chceš, ale màm podmienku," súhlasila nakoniec mama.
"Akú?" Camille na moment prestala uhorku kràjať a od nervozity si začala hrýzť pery. Dúfala že to nebude niečo ako 'žiadni chalani' alebo 'nepozerajte u nej horory,' či dokonca 'nejedzte pred spaním ťažké jedlà'.
"Dones mi ju zajtra ukázať." Pri maminých slovách si Camille vydýchla. To nebolo nič také zlé a dúfala že s tým nebude mať Cassandra veľký problém.
"Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem!!!" Výskala, smiala sa a pritom objímala mamu. Určite vyzerala ako psychopat, lebo ešte stále držala nôž, ale keď si to uvedomila, prestala ju objímať a vràtila sa s úsmevom ku krájaniu.
V ten deň bola celá natešená. Už volala s Cassandrou a dohodli sa že sa stretnú pred Camilliným domom o siedmej. Cam si zbalila samozrejme pyžamo, hrebeň a zubnú kefku, ale okrem toho veľmi nevedela čo si má brať. Ešte raz preto napísala Cassandre a tá jej poradila aby vzala prípadne ešte marshmallow a nejakú tenšiu bundu alebo mikinu či košeľu, skrátka niečo v čom jej večer nebude zima.
Camille ju poslúchla a nakoniec presne o siedmej vyšla usmiata z domu s menšou športovou taškou a ešte jedným maličkým vakom zbaleným v nej. Čakala asi iba pol minúty a už videla Cassandru prichádzať.
Po tvári sa obom rozlial šíroký úsmev a na privítanie sa objali.
"Takže, takýto je plán," začala Cassandra keď sa pomaly vydali cez cestu pred Camilliným domom. "Prídeme k nám, ty si zložíš veci a potom pôjdeme na parkovisko. Súhlas?"
Camille len s úsmevom prikývla, ale vnútri skákala od radosti.
Po asi pätnástich minútach cesty sa dostali ku Cassandre domov. Cam bola prekvapená, lebo to bolo naozaj celkom blízko. Z čoho ale nebola nadšená, bol dom Hannah, ktorý bol oveľa bližšie. Vlastne bol iba asi tri domy odtiaľ. Trochu jej stiahlo žalúdok, ale nejak sa jej na to podarilo nemyslieť. Radšej to nahradila myšlienkami na niečo príjemnejšie - na opekačku.
