Na základe dobrých ohlasov (a otvoreného konca minulej časti ktorý na mňa stále volá "pokračuj, pokračuj!") tu máte ďalšiu časť a som zvedavá ako sa Vám bude páčiť :D Taktiež by som ju rada venovala Lofyne (veď ty vieš, ty dealerka :D ) za posledné dni, aj keď si ju pravdepodobne nebude môcť nejaký čas prečítať, ale to nevadí! :) Inak, aby som trošku ujasnila čas - opekačka so Storyboardom bol piatok, minulá časť sobota a táto časť sa začína v nedeľu :D
Camille sa pomaly zobúdzala, no oči mala stále zatvorené. Počula dážď, nič iné. Cítila pod sebou niečo mäkké. Otvorila oči, ale hneď ich zavrela a zvraštila čelo od bolesti. Síce bolo zamračené, ale cez okno aj tak prenikalo do izby svetlo, ktoré jej spôsobovalo bolesť. Hlava jej búšila, ale nejak sa jej podarilo uvedomiť si že leží vo svojej posteli, vo svojej izbe, vo svojom dome.
Posadila sa aj keď ju hlava rozbolela ešte o niečo viac. Opäť otvorila oči a v kúte izby uvidela Vincenta ako na ňu škodoradostne zíza. Ignorovala to a v perinách nahmatala mobil.
10:18, Nedeľa
Opäť zvraštila čelo, ale tentoraz to nespôsobovala bolesť. Nevedela si totiž spomenúť čo sa dialo včera.
Teda, pamätali si že rodičia odišli za strýkom Davidom, že prišla Hannah a povedala jej mimoriadne znepokojivé veci, potom že šla do izby a našla fľašu vodky a potom už len ako sedela na parkovisku a pila.
Nič viac, nič menej. Potom už mala okno. Naozaj netušila, ako sa dostala domov. Podľa bolesti hlavy súdila že mala zrejme veľké ťažkosti trafiť sa kľúčom do dierky vchodových dverí. Nevedela ani kedy prišli jej rodičia...
Panebože, rodičia! Čo keď prišla domov opitá a oni ju videli? Čo keď príde dole a oni na ňu spustia krik? Zoberú jej mobil, počítač a budú ju doma zamykať a vezmú jej kľúče!
Spanikárila a nevnímajúc bolesť hlavy zišla na zem, potom sa cez tichú chodbu na poschodí preplížila do kúpeľne a zamkla za sebou dvere.
Skoro dostala infarkt keď sa uvidela v zrkadle, dokonca jej ušlo tlmené vypísknutie. Strapaté vlasy že by jej závidela aj Tina Turner, bledá pleť, tmavé kruhy pod očami, okrem toho mala tvár ešte pokrčenú od spánku. Na sebe mala oblečenie v ktorom bola vonku. Zhrozene na seba zízala. A ešte horšie sa cítila keď pričuchla k svojmu oblečeniu. Striaslo ju, lebo smrdela ako ožratý bezdomovec, akým sa vždy vyhýbala.
Rýchlo sa vyzliekla, oblečenie hodila rovno do práčky a vyliezla do sprchy. S horúcou vodou, ktorá jej stekala po tvári a tele a pomaly zmývala ten odporný smrad z jej vlasov prišlo aj, v tej chvíli viac než potrebné uvoľnenie. Nechala prúd vody tiecť aj naďalej na svoju tvár a postupne sa snažila rozpamätať na včerajšok, ale márne. Nechala to teda tak a dúfala že nespravila žiadnu sprostosť.
Keď už bola dôkladne umytá od hlavy až po päty a nebolo z nej cítiť nič iné než marhuľový šampón, zabalila sa do osušky a zas sa preplížila k sebe do izby. Tam na seba hodila sivé tepláky, čierne tielko a svoje milované papuče a zišla s mokrými vlasmi v cope dolu po schodoch.
Celý čas jej búšilo srdce, až kým nevošla do prázdnej predizby. Bolo tam ticho. Camille sa pozrela do obývačky aj kuchyne, ale rodičia tam neboli. Zmätená ale s úľavou vošla do kuchyne a naliala si do pohára vodu. Lačne ju vypila a sadla si k stolu, kde si z misky vzala jablko. Zahryzla doňho a zrazu sa jej za chrbtom ozvalo odomykanie dverí.
Stuhla. Otočila sa a videla rodičov s nákupom ako vchádzajú do dverí. Prečo vlastne chodia tak často na nákup?
"Ahoj zlato, Pomôžeš mi prosím?" opýtala sa mama, ktorá sa teperila s taškou smerom k dcére.
