Takže na základe pozitívnych ohlasov z ktorých mám strašnú radosť tu máte tretiu časť Dlhého príbehu :D snáď sa bude páčiť, uvítam akúkoľvek recenziu, dobrú či zlú, všetko čo ma posunie ďalej je super :D
Nasledujúceho rána Camile čakal zas len deň v škole. Jej strýkovi sa nakoniec nič strašné nestalo, mal len povrchové zranenia a niečo s ľavou nohou (dostal sadru). Vraj nabúral do pouličnej lampy kvôli telefonovaniu za volantom a ešte doňho zboku treslo ďalšie auto. Mal dosť šťastie. Už to ďalej nerozoberali a rodičia našťastie nezistili že mala Camille večer návštevu. Stihla včas schovať všetky známky toho, že bol u nich Jay, od dvoch prázdnych hrnčekov až po špinavé uteráky.
Ráno sa teda normálne vychystala do školy a šla na autobus. Čakala ako obyčajne na Hannah, ktorá však nenastúpila. Camille si najprv pomyslela že možno zaspala alebo ju rodičia nepustili do školy lebo musela upratať neporiadok po párty. Nechala to teda tak a celú cestu autobusom presedela s učebnicou angličtiny. Mali mať totiž písomku a ona sa kvôli udalostiam predošlého večera nestihla naučiť.
Keď autobus zastavil pred školou, Camille zatvorila knižku a urýchlene z neho vyšla. Už z diaľky však rozpoznala Hannah v jej ružovej koženej bunde stojacu pri vchode. Camille zamierila rovno k nej. Vyzerala že na niekoho čaká a Camille si automaticky myslela že kamarátka čaká na ňu.
"Ahoj," pozdravila . "Prečo si tu skôr? Vždy chodíme busom spolu..." začala trošku zmätene. Mala taký zvláštny pocit, ktorý ešte umocnilo to, že Hannah bola ticho a ani sa na ňu nepozrela. "Haló, čo si ohluchla?" Opýtala sa Camille ešte zmätenejšie. Nič. Hannah ju stále ignorovala. "Hej, čo ti je?!" Položila jej ďalšiu otázku, ale tentokràt dosť podráždene a zamávala jej rukou pred očami. Lenže Hannah stàle neodpovedala a zízala do mobilu. Camille sa ňou chystala zatriasť aby sa dočkala aspoň nejakej reakcie. V tom však k nim pristúpil Mike Wesley. Camille sčervenela, lebo si myslela že jej ide vynadať kvôli Jayovi. On po nej však len hodil opovržlivý pohľad a venoval sa Hannah. Camille skoro vypadli oči z jamôk keď sa pobozkali a šli spolu dovnútra. Stála tam a zízala na nich, keď ešte začula matné slová ich rozhovoru. Hannah Mikeovi povedala: "Ešteže si tu, inak by ma tá chuderka otravovala asi večne..."
Camille tam stála ako prikovaná asi ešte päť minút, kým sa vôbec rozhýbala a šla dovnútra. Nechápala čo sa stalo. Veď Hannah bola jej najlepšia kamarátka! Ako o nej mohla povedať niečo také? Ako ju mohla ohovárať pred Mikeom Wesleym? Veď po nej bude zazerať celá škola...
Jej obavy boli pravdivé. Celý deň musela čeliť posmešným pohľadom žiakov na chodbách, občas sa niektorí prestali rozprávať keď okolo nich prešla, akoby si mysleli že nieje dosť dobrá alebo dosť obľúbená aby počula ich rozhovory. Možno to tak bolo aj predtým, ale Camille si to nevšímala. Koniec koncov, mala najlepšiu priateľku, ktorej venovala väčšinu svojej pozornosti. A teraz sa jej práve tá najlepšia priateľka doslova otočila chrbtom, keď vchádzala do školy s Mikeom Wesleym po boku a ústami plnými klamstiev o nej. Camille ten deň celý prežila sama, či už za stolom v triede, na obede alebo cez prestávky. Nič a nikoho si nevšímala, myslela len na to, čo sa asi mohlo stať. Test z angličtiny síce zvládla na dvojku, ale ani nevedela ako. Bola akoby dušou inde. Po vyučovaní sa vydala čo najrýchlejšie na autobus, samozrejme, sama. Zdalo sa jej akoby odniekiaľ počula svoje meno, ale predpokladalo že ju niekto ohovára, preto sa ani neotočila a rýchlo nastúpila do autobusu.
Len čo prišla domov a odložila si v izbe tašku, už sa k nej hnala mama.
"Zlatko, potrebujem aby si išla do obchodu!" vychrlila na ňu, ale hneď zas bežala do kuchyne, skadiaľ sálala neveľmi vábna vôňa. Zrejme sa jej niečo pripálilo. Camille šla dole za mamou a radšej nahradila utrápený výraz znudeným, aby sa vyhla zbytočným otázkam.
"Prečo?" Opýtala sa cez kašeľ. V trúbe sa naozaj niečo pripálilo, ale cez dym nebolo vidieť čo to je.
"Piekla som koláč pre strýka Davida lebo sa opäť chystàme s ockom za ním, ale pripálil sa mi a ja už nemám vajíčka," vravela náhlivo mama keď otvárala okná. "Už ho prepustili z nemocnice, ale je na domácom liečení a nemá sa veľmi hýbať. Pôjdeš teda do toho obchodu? Peniaze sú na stole, tak sa prosím ponáhľaj." V podstate nedala svojej dcére inú možnosť a protesty boli márne, lebo z toho neporiadku bola celá nervózna. Vyrastala síce na farme, ale neznášala neporiadok. Irónia že? No a takúto nervóznu mamu nebolo radno ešte viac stresovať. Camille sa teda ako dobrá dcérka vydala do potravín neďaleko ich domu.
Po ceste domov s vajíčkami šla celkom rýchlo, lebo mama mala dosť naponáhlo. Nevšimla si však postavu na chodníku pred ňou, do ktorej nechtiac nabúrala.
"Pardon, nechcela-" tú vetu nedokončila, lebo osoba do ktorej nabúrala bola Hannah. Tá istá Hannah, s ktorou sa kamarátili od detstva a ktorá ju ráno tak hnusne odignorovala. A ani teraz sa nejak nemala do priateľských rozhovorov.
"To nič," utrúsila a chcela Camille obísť, lenže tá jej to nedovolila. Postavila sa pred ňu a chytila ju za plecia.
"Počkaj, nikam nejdeš kým mi nevysvetlíš čo sa stalo ráno a prečo si ma ohovárala pred každou živou dušou okolo ktorej si išla!" Akýkoľvek odpor bol márny, Camille bola rovnako neoblomná ako jej mama.
Hannah prevràtila očami. "Fajn, keď to chceš počuť," povedala. "Na párty som sa dala dokopy s Mikeom. Akurát mi šiel pre pitie a keď sa dlho neukazoval, šla som za ním. A čo nevidím? V tvári mal šľahačkovú tortu. Zazrela som ešte toho chalana, ktorý stadiaľ utekal tak som šla na strešnú terasu aby som videla kam vlastne beží. A videla som ako sa rozpráva s tebou. Chápeš? Pre mňa si skončila," povedala chladne a šla preč. Camille tam zase stála ako primrznutá, ale potom si spomenula že sa musí ponáhľať.
Prišla domov a k dverám sa rovno prirútila mama a brala jej tašku z rúk. Nič nevravela, ani si nevšimla že jej dcéra má v očiach slzy.
(Neskôr v ten istý deň)
Camille opäť sedela na parapete pri okne a pozerala sa na dažďom obmývanú príjazdovú cestu, lenže stále plakala. Už zopár hodín, odkedy odišli jej rodičia (čo bolo okolo šiestej) sedela na vankúšoch, počúvala dážď za otvoreným oknom a sledovala západ slnka ktorý jemne presvitajú cez mračná. Pomedzi to ešte horlivo hľadala svojho kocúra, ktorý jej za to spravil ďalšiu ryhu na stene. Jej to bolo však jedno. Zrazu jej zapípal mobil. Bol to budík nastavený na pol deviatu. V telke vtedy šiel jej obľúbený seriál, na ktorý sa zvykla pozerať s Hannah. Camille naštvané vstala, vypla budík a hodila mobil do kopy vankúšov hore na posteľ. Chcela sa vrátiť na parapetu, lenže na nej v tej chvíli pristál mokrý kameň, ktorý prišiel cez otvorené okno. Camille zažmurkala a vzala kameň do ruky. Bol na ňom priviazaný papierik. 'Zhoď mi rebrík, J.' Prekvapene sa pozrela von z okna a uvidela Jaya ako mieri za ich dom na stranu, kde bolo okienko na povalu.
