Marry Him »h.s ✓

4.Rules

(edited)

  „Vstávaj.”
Počujem niekde vzdialene, no ignorujem to.

„Kriste..” zrazu začne mojím telom triasť a ja naštavne otvorím oči. Nado mnou stojí Harold už vo svojej čiernej košeli a čiernych jeanoch. Len pretočím očami a sama svoje telo otočím na brucho, pri čom hlavu zaborím do poštára.

„Matka chce s nami niečo prebrať. A ja naozaj nemám chuť počúvať jej sťažnosti na moju osobu, za to že ťa nedokážem ani priviesť dole.”
Začne s trochu inou taktikou. Veru mu to vychádza. Posadím sa a rukami si vojdem do vlasov stále so zatvorenými očami.

„Hneď tam budem. Odkáž to Anne, prosím.”
Len sa bez slova otočí a opustí izbu. Pozriem na druhú polovicu, ktorá je rozhádzaná. Vlastne ani nečakám že by si to po sebe upratal.
Pod voľné tričko s potlačou ktoré mám na spanie si dám len šedé šortky.

Dole v kuchyni už všetko rozvoniava po škoricovom čaji a v strede stola je uložené nejaké sladké pečivo a v sklenenom džbáne z ktorého uniká para - škoricový čaj.

Hneď ako sa posadím mi Anne naleje do šálky čaj a na tanier naloží kúsok makovky. Pozriem po prítomných, sme tu len ja, Anne a Harry.

„Kedže sme to na vás vyvalili a nedali vám priestor na to ani spoznať sa a rovno vás dali do istej izby, zvážili sme s Grace že to bol docela unáhlený čin a tak využijeme voľnú izbu tu v dome a spravíme z nej dočasnú izbu pre Harryho.” navrhne Anne a ja mám chuť začať tancovať.

„Preto by sme dnes mohli spolu ísť nakúpiť nábytok aby sme to zariadili čo najskôr. Čo poviete?” pozrie hlavne k Harrymu ktorý je v tvári neutrálny. Len mykne ramenami a tak nám dá Anne presné inštrukcie kedy a kde a o tom čase ja už stojím pred domom.

Mám ešte asi desať minút no chcela som ešte zavolať Niallovi. Musím sa s ním stretnúť a... A rozísť. Rozísť.
Bože.

Po troch pípnutiach v repráku zaznie jeho jemný írsky hlas.
„Ahoj láska.” au.
„Ahoj Niall.”
„Mohli by sme sa zajtra stretnúť? Potrebujem sa s tebou porozprávať.” z nervozity sa mi triasol hlas.
„Sasha si v poriadku? Znieš tak nervózne..”
„Som. Mohli by sme sa teda stretnúť?”
„Zajtra v parku? O tretej?”
„Beriem.”
„Tak zajtra. Ľúbim ťa, papá.”
„Ahoj.” a zložím.

*

V budove s nábytkom sme už niečo cez hodinu keďže kráľovské veličenstvo si nevie vybrať vhodnú posteľ pre jeho vznešený zadok.

„Nie tá je priveľmi malá.” opäť odmietne posteľ ktorú nám ukáže zamestnanec obchodu.

„Veď má dva metre!” začnem rozhadzovať rukami. Doteraz som to prežívala no už to štve nielen mňa ale aj Anne.

„Sasha ma pravdu Harry. Túto berieme.” mávne rukou k chlapovi ktorý vydýchne a spolu s nami sa vydá k pultu kde vypisujú potrebné papiere.

„Za toto zaplatíš.” snaží sa vyhrožovať Harold, čo ma prinúti pretočiť očami. Tento na pohľad nevinný čin ho rozruší natoľko že sa jeho sánka zatne a oči stmavnú. Nozdry má rozšírené od toho ako zhlboka dýcha a snaží sa upokojiť.

„Vieš..” začne pomaly a nakloní sa k môjmu uchu. „Pri živote so mnou budeš dodržovať určité pravidlá, ktorým sa budeš postupne učiť. Ale vedz že z celého srdca nenávidím pretáčanie očí v stĺp.” šepká mi do ucha a jeho tón je dosť strašidelný čo ma prinúti odstúpiť.

„Za takéto priestupky zväčša prichádza trest.” uškrnie sa len a nakoniec sa otočí na odchod, no ešte predtým dodá.

„Ty sa môžeš tiež na jeden tešiť, zlatíčko.”