Marry Him »h.s ✓

35. End Of Our Journey

K čítaniu listu si pustite pieseň od Chord Overstreet - Hold On

Po ceste späť vrtuľníkom, som slzami zmáčala aj to posledné čisté biele tričko čo som pri sebe mala. Žalúdok mi od plaču zvieralo v kŕčoch a túto bolesť sprevádzalo lapanie po dychu, so silným plačom.

Nemohla som uveriť že som mala rada Harryho a už vôbec to, že som ho opustila. Ale zároveň mám svoju hrdosť a nedovolím aby so mnou niekto zametal. Moje city by mi neopätoval a ja by som trpela ešte viac.

Určite teraz niekde spí s nejakou náhodnou, naivnou dievčinou a oslavuje, že sa ma zbavil.

Po dlhej chvíli som zaspala tak, že som nemohla ani otvoriť oči od toho ako som mala ťažké viečka z plaču. A popravde? Chuť znovu sa zobudiť som tiež nemala.

*

„Niall si si istý?" otočila som sa na môjho blonďatého bývalého priateľa a zároveň najlepšieho kamaráta. Vždy tu bol pre mňa. Nikto nevie presne to, ako sme sa zoznámili. Bolo to ako z rozprávky. Bola som u starej mamy na ranči a môj strýko si priviedol priateľku a spolu s ňou jej syna.
V tom čase som sa veľmi strápnila. Chcela som naskočiť na žrebca menom Hank, ale kôň sa splašil a ja som spadla rovno do kaluže blata.

Jeho úsmev mi len dokázal, že stál vedľa mňa a vďaka jeho najčistejšej kamarátskej láske sa taktiež s plnými kuframi oficiálne vzdával jeho života tu, ako aj ja.

Bolo to možno unáhlené.
Londýn milujem. Je nádherný, jeho rozmanitosť. Milujem na ňom všetko, daždivé dni a aj chladné zimné časy vhodné na prechádzky parkom.

Ale neznesiem pocit, že by som ho mala ešte niekdy v živote vidieť. Neznesiem ten pocit strachu, keď kráčam ulicou s desím sa každého kroku, pretože neviem či ma nehľadá.

„Inak by som tu nestál. Si mi ako sestra. Nenechám ťa v tom samú." prikývol a pokynul hlavou na sedadlá blízko nás, kde sme sa aj usadili a čakali na ohlásenie nášho letu.

Z pohľadu tretej osoby

Chlapec s kučeravými vlasmi sa vrátil dnes domov. V istý čas ako dievča s havraními vlasmi sedelo na letisku s jej blonďatým kamarátom.

Jeho hlava explodovala a cítil sa, že aj keď asi týždeň poriadne nespal, musí vyzerať dobre ak chce ísť za Sashou a urobiť to čo chcel už dlho. No odhodlal sa až teraz.

Celý čas, čo sa snažil dostať sa domov, to bolo komplikované. Boli sviatky a oficiálne zrušené všetky lety. Sasha to mala dokonalo premyslené.

V dome Lewisovcov nebol nikto. Bežal cez všetky miestnosti v dome aj na záhrade kde našiel však krémovú bielu obálku na ktorej bolo jeho meno krásnym písaním písmom.

Spoznal že to bolo jej písmo. Vždy sa mu páčilo ako ladne a s citom píše každé jedno písmeno. Postupne sa mu vracajú aj tie najmenšie detaily ktoré na nej zbožňuje a túži po nej ešte viac.

Okamžite ju roztrhol a vybral list broskyňovej farby. Ruky sa mu triasli. Vedel čo to je. Teda, aspoň si v myslí nahováral že to nie je to čo myslí.
Začal teda čítať..

_____

Drahý Harry,

popravde som nemala v pláne ti písať list. Chcela som len tak odísť, ty vieš že by si si to zaslúžil, vždy si bol ty ten zlý, ten čo robil chyby v našom vzťahu, nevzťahu.