Marry Him »h.s ✓

13. Dolly

Matka niečo vysvetľovala Sashi, zatiaľ čo som ja sedel na gauči so založenými rukami. Nohy som si vyložil na malý drevený stolík pred pohovkou. Okrajovo som vnímal ich pochybnú konverzáciu a pozrel na zložku papierov vedľa mňa. Boli na nej rôzne ponuky jedál a drinkov a matka odomňa čaká strašný záujem o svadbu. Som mladý, a mal by som rozhodovať o svojom živote.
Žiadna nevinná tvárička mi nebude stáť v ceste za svojim vlastným pohodlím. Síce uznávam že ma to často nenechá chladným, NO niekedy je otravná ako voš.

"Harry načo čakáš? Ešte musíš ísť vybrať oblek a vyzdvihnúť obrúčky!"zjape na mňa matka. Len pretočím očami a do rúk vezmem ten debilný jedálniček.
"A mimochodom. Povedala som niakym tvojim kamarátom aby ti zariadili nejakú zábavnú rozlúčku so slobodou."povie matka a ukáže na mňa ukazovákom, no nepozrie na mňa a venuje pohľad jej hárku.
Moje obočie sa skrčí.
Komu to kurva povedala?

"Komu si to kurva povedala?"zniem otrávene. Skrčí obočie a založí si ruky so zápisníkom v pravej.
"Harry! Mohol by si si odpustiť takýto slovník. Nejaký Linam a Zac."mykne ramenami. Pobavene zdvihnem obočie. "Liam a Zayn, matka."
"To je fuk. Každopádne vyberaj! Sasha, nie! Tá farba sa tam vôbec nehodí!"otočí sa mama smerom ku kuchyni. Pozriem tým smerom a uvidím Sashu ako prirovnáva biele ruže k tmavomodrému baldachýnu.
Sasha si zúfalo povzdychne, čo má donúti sa pobavene uškrnúť.

Nakoniec sa oduto postaví z miesta a príde ku mne do obývačky. Posadí sa do kresla naproti mne so založenými rukami.
"Správaš sa ako dieťa."pretočím oči.
"Pravý sa ozval."odfrkne.
Nadvihnem prekvapene obočie, no následne ho skrčím.
"Je to moja svadba či ich?"spýta sa rozhorčene. "Podľa mňa sa to hodilo."
Odvetím a pozriem na ňu.
Usmeje sa a hrdo sa pobúcha po hrudi. Pretočím oči.
"Aby sa ti nezvýšilo ego, Lewis."

"Hovorí ten, čo má ego veľké ako Mount Everest."ironicky sa usmeje a pohodlne sa usadí, pri čom si dá nohy do tureckého sedu.
Len pokrútim hlavou a vezmem do rúk jedálniček.
"Čo to máš?"spýta sa zvedavo.
"Mám na starosti jedlo a nápoje."
"Pomôžem ti."povie okamžite a posadí sa vedľa mňa a pozrie do jedálneho lístka.
"Ako taký menšie predjedlo by som dala tohoto lososa s hranolkami a majonézou."dúma Sasha.
Skrčím nos a nesúhlasne pokrútim hlavou.
"Fuj! Nenávidím majonézu!"
Pretočí oči. "Tak čo by si navrhoval ty?"

"Ja by som dal ako predjedlo tento punčový koláč!"ozvem sa súhlasne.
"Nemôžeme dať ako predjedlo koláč!"nesúhlasí a zamračí sa.
"A to už prečo nie?!"
"Pretože je to sladké, a to obyčajne býva skôr na dezert!"zúži oči.
"Nesúhlasím! Keby mám biť nejaké jedlo bol by som koláč!"zamračím sa na ňu tiež.
"Čo to má spoločné s predjedlom?"začne sa smiať.
"Náhodou,"myknem ramenami.
"Jasné."povie sarkasticky, načo ju spražím pohľadom.

Štuchnem ju ukazovákom do brucha a ona sa začne smiať.
Neviem prečo, no v ten moment mi to príde naozaj zvodné.
"Naozaj to robíme?"spýta sa po chvíli.
"Čo?"nechápem.
"Tá svadba. Príde mi že sa tomu nebránime. Ani jeden."povie a pozrie niekam za mňa.
Pozriem tým smerom a uvidím naše mamy za počítačom prehliadať svadobné šaty a nadšene poskakovať.
"Myslím si že nemáme na výber."okomentujem a myknem ramenami.
"Chcem aby na mňa bola hrdá a šťastná, aj keď ma nemá rada."povie Sasha smerom na Grace, ktorá sa tiež častejšie viac usmieva.
"To ja tiež."poviem úprimne.
Moja matka je jediná rodina ktorú mám. Aj keď to často neukazuje naozaj ju moc milujem.

"Vieš, keď sa nesprávaš ako namyslený idiot, si docela v pohode."zamyslí sa Sasha a lakťom sa oprie o opierku gauča.
"Mám to brať ako kompliment?"nadvihnem hravo obočie.
"Ber to ako chceš."vyplazí mi jazyk.
"Schovajte ten jazyk bábika."upozorním ju a vystriem výstražný ukazovák. Pri zmienke jej prezývky, ktorú som jej dal, ňou mierne trhne a jej tvár sčervenie.
Snaží sa to zakryť zamračeným výrazom, no mňa nik neoklame.
Uškrniem sa. "Čo?"
"Nehovor mi tak."mračí sa.
"Ako, bábika?"uškrniem sa.
Zavrčí a postaví sa.