Marry Him »h.s ✓

Epilogue

nobody's point of view

New York nebol nikdy sychravejší ako v tento dnešný deň. Ľudia sa navzájom tlačili, hádzali sebou a snažili sa dostať cez rušnú metropolu do svojich prácí a domovov.
Iba Harry Styles sedel sám, uprostred Central Parku. Obdobie to bolo pochmúrne. Po tom čo Sasha odišla sa pár krát pokúsil o to svoj život skončiť, no vždy keď na takýto moment prišlo, hľadal čo najviac dôvodov bojovať ďalej. Nikdy by nechcel obetovať svoj život pre nešťastnú lásku. A tak na ňu zanevrel. No nech si vravel čo chcel, stále ju mal rovnako rád.
Nik však nevedel či to bola z jeho strany láska.

Počasie bolo vhodné na príjemnú teplú škoricovú kávu, pri čom sa dostávame k našej hlavnej hrdinke. Sasha mala telefón pri uchu do ktorého neustále niečo vravela svojmu novému šéfovi Daniellovi. Podľa nej to bol čistý debil a narcis, čo samozrejme pred ním nespomínala. Držala papierový podnos v ktorom boli uložené dve kávy od Starbucksu, a snažila sa zahriať tým že si k jej telu priťahovala svoj kabát. Zimný vietor jej štípal líca a keď bežala cez Central Park, vrazila do starého muža, kolená sa jej podlomili a zrútila sa k zemi.

Kučeravý chlapec, v drahom obleku od Armani sa rozbehol sa ženou, ktorej chcel bez slova pomôcť. Veľa sa toho za tie roky zmenilo, hlavne v Harryho hlave. Stal sa iným človekom, začal byť ochotnejší a pravidelne prispieval na rôzne charitatívne organizácie. Práve sa za istých okolností ocitol tu v metropole Ameriky, v New Yorku, na jednej z jeho služobných ciest.

Žena si nešťastne povzdychla. Ak Daniellovi neprinesie kávu, bude mať riadny malér, keď ešte k tomu všetkému aj mešká. Potichu si zanadáva, pozviecha sa z polohy rozpľasknutej žaby, keď ucítí mužné ruky na jej drieku. Celá od šoku skamenie, a v hlave jej razom hrá romantická hudba z nejakého béčkového filmu.

„Ukažte, pomôžem vám s tým."
Ten hlas. Ten prekliaty hlas, ktorý nepočula už dlhé roky. Ten krásny chrapľavý britský akcent, ktorý jej v hlave hra ako rajská muzika. Ten ktorý jej nevedomky najviac chýbal.

„Harry."
Neveriacky vydýchne. Muž sa nechápavo otočí k neznámej, ktorej hlas mu je povedomý.
„Harry. Harry Styles."
Kýve hlavou žena v zmesi s jej bušením srdca, ktorého rýchlosť sa rapídne začala zdvíhať.

„Prepáčte, poznám-"
A to bol ten moment kedy sa navzájom ocitli tvárou v tvár tomu druhému. Jeho zmätené zelené oči rázom rozšírili úžasom. Pamätal si tie veľké modré oči. Vždy si ich pamätal. Pamätal si tie čierne vlasy, ktoré už teraz neboli krátke ale dlhé, zopnuté v konskom chvoste.
Kolená sa mu podlomili a spadol k nej na kolená. Teraz si boli bližšie než kedykoľvek.

Žena sa postaví, začne cúvať. Nezvláda ten príval pocitov, nezvláda pohľad na jeho krásnu tvár s domienkou, že nie je len jej aj po tak dlhom čase. Priťahuje ju na ňom všetko, za tie roky vyspel v krásneho muža a ramená mal širšie ako tenkrát.
Bola taká istá z jeho pohľadu, no zároveň tak iná. Mal ju tak blízko no zároveň ďaleko.

Rozbehla sa preč, on bežal za ňou. Nechcel ju znovu stratiť, nehodlal sa jej tak ľahko vzdať, teraz keď ju má tak blízko. Chcel všetko čo sa nej týka, všetky pocity sa mu rázom, jediným pohľadom do jej očí, vrátili.

Chcel s ňou prežiť aj tú najsladšiu romantiku, ak by mu ju to priviedlo späť. Nikdy to tak ustavične a silno neprežíval, tak ako teraz.

Sashi podkĺzla noha na zamrznutej kaluži. Ani zďaleka neopustili park, bol obrovský. Už čakala silný pád, keď v tom ju chytil právě on. Čas sa spomalil, všetko jej tak prišlo. Stáli presne pri stánku s vianočnými potrebami. Starček ktorý stánok vlastnil razom zasnene vydýchol.

„Mladý pár, nerád ruším, no chcem vás upozorniť, že stojíte pod imelom!"
Pán sa usmial spod šedivé fúzy, ale to už oboch zaplnila červeň. Harry vydýchol paru, ktorú mu šla s každým výdychom z úst keďže matka príroda zaslala svoju zimnú nádielku aj na slávne NY city.

Ich pohľady sa stretli. Oči im iskrili, iskrilo to medzi nimi. Obaja boli taký šťastní v prítomnosti toho druhého. Obom lietali zbesilo motýle v bruchu.

„Harry, nemôžem do toho opäť spadnúť." krúti hlavou čiernovlasé dievča, ktoré stojí zoči voči jej životnej láske. Na jeho perách je sladký láskyplný úsmev. Cíti sa milovaný, a tak sa cíti a bude cítiť jedine len s ňou.

„Spadni, a ja spadnem s tebou, no vždy ťa chytím."

Letmý dotyk pier, ako letný vánok.
Dotyky po tej dobe, tak náročivé.
Obaja dúfali že to nie je sen, len hlúpy spánok.
Hodiny odlúčenia boli tak mučivé.

Nikto nevie kam ich cesty zavedú.
Ostáva nám len dúfať že to bude pre nich len to najlepšie.