Marry Him »h.s ✓

20.Familiar Life

Nemocničný personál je naozaj na hovno.  Musel som podstúpiť hodinovú kontrolu, kvôli tovaru, ktorý som priniesol pre Sashu.
Nanávidím nemocnice.

Teraz stojím pred jej nemocničnými dverami a pozerám na číslo na nich.
Po menšom odhodlaní, vojdem do izby. Vonku sa madzitým rozniedol dážď a búrka. V izbe je aj kvôli tomu v rannej hodine tmavo. Na veľké nemocničné okná búchajú kvapky a hromy za nimi nachvíľu osvetlia miestnosť.

Balónik so srdcom, ktorý spozorujem pri posteli ma trošku pochmúri, no ignorujem to a potichu prídem k jej posteli.

Pozerá smerom z okna, miestami si myslím že spí.
Jej pokožka je bledá, príde mi že priam ladí s bielou stenou. Tým jej vlasy pôsobia havraniou farbou a keď na mňa pozrie jej lesklými modrými studienkami. Úplne stratím slová.
Pod očami má tmavé kruhy a kamenný výraz. Pozerá na mňa ako na nejaký odpad.

"Sas-"
Okamžite má prerušila.
"Choď preč Harold."
Bola chladná, a ja neviem prečo mi to prekážalo. Veď tak sa správam k nej celú dobu ja.

"Nie." Zamietol som pevne. Nečakal som kurva hodinu na recepcii kvôli tomu aby som zase ako debil odišiel.
Počujem ju zhlboka sa nadýchnuť.

"Harry, prosím. Choď. Nechcem ťa vydieť." Vráti mi úder. A mňa naštve jej pokojný tón hlasu. Obočie sa mi snáď spojí, ako sa zamračím.

"Nie!"
Stojím si za svojím ako nejaké paličaté decko. Vlastne od mala som už taký. Namyslený, povýšenecký, tak som sa už narodil a tak to aj ostane.

"Čo nechápeš na tom že chcem byť sama! Nemáš ani tušenie koľko bolesti som musela znieť, keď viem že mi zomrelo dieťa! Ale náš milý Harold sa ma ani neuráčil navštíviť, a miesto toho sa ožral ako prasa!"
Vrčí a zbesilo gestikuluje rukami.

"Ako to-"
Keď na ňu pozriem dojde mi to. Matka. Ako ju ja nenávidím.
Len sa pozriem do rohu izby kde ležia slnečnice a pri nich nejaký hárok papiera preložený na poli.

Rýchlo k nemu prídem a prečítam odkaz na ňom. Po prečítaní sa celé moje telo napne. Ten zmrd jeden.

Počul som čo sa ti stalo. Želám veľa síl a hlavne zdravia. S láskou, a čokoládou s balónom,
                  -vždy tvoj Niall.

Nahnevane ho schmatnem a chystám sa ho hodiť do koša ale zastaví má naštvaná Sasha. Vytrhne mi ho z ruky a s hadičkami sa presunie späť na posteľ.

Nazurený prídem k nej. Kurva, ja mu snáď rozbijem hubu, aby jej dal konečne pokoj! Ten blonďatý bastard si nikdy nedá pokoj! Áno kurva som nasraný a možno trošku žiarlim.. nemožné!

"Daj mi to!"

"Nie to patrí mne."
Zamračí sa a keď jej ho chcem vziať, papier si zastrčí do vnútra nemocničnej košele. To snáď nie!
"Nemáš naň najmenšie právo."

"To si pyš že mám! Ja mu snáď rozbijem tu jeho papuľu a zlomím ruky aby ti už konečne dal pokoj, kurva..."
Poslednú časť vety skôr zamumlem a pretočím očami.

"Prestaň žiarliť."
Obráti oči v stĺp a papierik si skúsi vytiahnuť spod košele. Trochu si ju stiahne a ja sledujem ako siaha do vnútra košele. Veď ona nemá podprsenku. Oh shit.

Trochu sa posadí a papier jej pri tom, zdá sa, skĺzne ešte nižšie. Nervózne zavrčí a hmatá si rukou po tele.
Kurva, nech sa mi nepostaví. Snažím sa zhlboka dýchať, a tíšiť Harryho juniora.

Keď košeľu stiahne až pod prsia, a tie jej takmer vidno spod košieľky, stratím slová a otvorím ústa. Keď si to uvedomí, okamžite si košeľu vytiahne a s červenými lícami sa na mňa pozrie. Nič nebolo vidno no ja, cítim  ako debil.