Marry Him »h.s ✓

27. Face Slap

Obaja sme sa mlčky vybalovali a pri tom si vymenili pár pohľadov. Tie jeho boli vcelku zvláštne a moje nenávistné. Veľmi si sama neviem vysvetliť prečo vlastne sú nenávistné. Nie som typ človeka čo dokáže každého nenávidieť.

Vlastne som za svoj dosavatný život nikoho nikdy nenenávidela.

,,Kurva už nemlč." Ozve sa z druhej strany izby. Harry stojí opretý o zárubňu dverí ruky má založené.

Tvári sa dosť nekompromisne a ked vidí že ho sledujem, rozíde sa rýchlou chôdzou ku mne. Postavím sa a rýchlo bežím od preč od neho. Harold nerob to.

Neskoro. Jeho ruky oblapili moje lakte a prirazil ma o stenu. Moja hlava udrela do steny a z úst mi utiekol bolestný vzlyk.

Jeho oči boli tmavé a podmanivé. Vedela som z nich čokolek zistiť. Bol naštvaný a to veľmi. Chytil ma pod krkom aby som sa nemohla stiahnuť do ústrania.

,,Neviem prečo sa mi vychýbaš ale skurvene s tým prestaň!" udrie do steny vedľa mojej hlavy. Poskočím od strachu a následne sa stiahnem ako také šteňa.

,,Ale vieš čo? Túžim teraz urobiť také kurva zlé veci. Túžim po tebe už od našej prvej noci. Tak mi konečne povedz čo máš so mnou za problém, lebo mne ide iba o skurvený šuk!" kričí mi do tváre.

Jeho slová ma trochu zabolia no sklamaná som z neho viac.

,,Ty si viac klesnúť už ani nemohol Styles.." ironicky sa uchechtnem. ,,Vážne si myslíš že sa po tomto všetkom budem s tebou milovať. Si úbožiak! Ja nie som žiadna tvoja súkromná hračka! Ja mám narozdiel od teba city, a mrzí ma to že si tak zkazený že si ani nezaslúžiš moju ľútosť!"

Slová zo mňa vychádzajú automaticky a nekontrolovateľne vrčím na jeho účet.

Zrazu mojou hlavou trhne do strany a líce ma začne štípať. On ma udrel. Cítim ako sa krv z mojej rozrazenej pery mieša so slanou chuťou mojích slz.

On sa len bez slova otočí a odíde z dupotom z apartmánu, pri čom ešte stihne rozbiť sklenenú vázu zo stola.

Dvere buchnú a to je pre mňa ako také oslobodenie no bolesť neprestáva. S brekom sa rozbehnem do kúpeľne kde sa pozriem do zrkadla.

Moja pera je roztrhnutá a pod okom sa mi tvorí monokel.

Ak si myslí že mu toto odpustím tak sa hlboko mýli.

Navlhčeným uterákom si prejdem po rane pod okom a na pere. Štipľavá bolesť, nič príjemné.

S napuchnutými očami sa zvalím na posteľ, no v tom ma napadne že sa môže Harold kedykoľvek vrátiť a opäť mi niečo spraviť.

Moje telo sa začne otriasať vzlykmi a s nohami ako zo želé sa postavím.

Rozhodnem sa nájsť ďalšie možné riešenie kde by som mohla stráviť túto noc. Na ďalšie dni to snáď vyriešim. Budem sa snažiť nájsť si inú kajutu.

Prídem k veľkým bielim dverám za ktorými je niečo ako recepcia a prídem k vysokej žene s formálnym drdolom.

„Dobrý deň. Mohla by som vás poprosiť o presun na inú kajutu?" Začnem stručne a slečna hneď pozrie do papierov.

„Mrzí ma to ale všetky kajuty sú obsadené. Musíte zostať na tej vašej."
„Ďakujem.."
Rozbehnem sa preč z kajuty a prídem k okraju lode. Pozorujem už zapadajúce slnko a na druhej strane zazriem postavu muža.

Jeho hnedé husté vlasy má začesané dozadu a hnedé čokoládové oči sa stretnú s tými mojími.

„Ahoj." Usmeje sa.
„Ahoj, um." Vrátim mu trochu neisto. Hanbím sa za to že si všimol že ho pozorujem, aký krásny je.

„Som Noah." Natiahne ku mne ruku a trochu nervózne sleduje moju poranenú tvár. Preboha tá tvár!

Rýchlo sa mu obrátim chrbtom a rozídem sa preč.
„Počkaj! Aké je tvoje meno?" Zastaví má jeho rukou na mojom zranenom zápästí. Syknem a on povolí aj tak svoj nežný dotyk.

„Sasha." Vytvorím na tvári silený úsmev a rozbehnem sa preč od neho.
„Dúfam že sa ešte niekedy uvidíme záhadná kráska Sasha." Počujem ho ešte kričať.

Neviem čo na mne vidí také krásne keď je moja tvár celá znetvorená s podliatinami. Musím vyzerať strašne.

Nechápem ako mohol muž udrieť ženu. Veď to je prejav slaboty. Tej najväčšej slaboty. Nepovedala by som to dokonca ani na Harolda, aj keď ho nenávidím.

Áno. Tak veľmi ho nenávidím.

Ale aj tak ma dokázal zviesť a uspokojiť ako nik pred ním.

Vanesa x