Marry Him »h.s ✓

19.Sad Basic Day

Zobudí ma zvuk prístrojov, ktoré sú popripájané v mojich rukách.
Moje viečka už zvládajú ťarchu na plné obrátky a ja spatrim moje obľúbené kvety vedľa mojej postele - slnečnice. Pri nich leží jedna veľká mliečna čokoláda a roztomilý balónik v tvare srdca.

Poobzerám sa po miestnosti.
Biela a ležérna ako všetky ostatné. Lenže táto miestnosť nieje ako normálne oddelenie pre pacientov. Príde mi to ako súkromná časť.
Je to tu veľké ako v normálnej izbe pre dvoch, ale tu som len ja.

Pozriem na svoje ruky z ktorých trčia rôzne hadičky a držia prilepené na mojej vyblednutej koži.
Chcem sa posadiť, no tento pohyb oľutujem, keď ucítim strašnú bolesť v bruchu. Neviem to k ničomu prirovnať, len viem že je to neznesiteľná bolesť. Ako milióny nožov, ktoré sa mi zarezávajú do brucha.

Od bolesti sa mi spustia slzy a ja vykríknem, keďže bolesť sa každou sekundou čo sedím zväčšuje.

Zrazu do vnútra vtrhne zdravotná sestra, ktorá ku mne rýchlo pribehne.
Zatlačí na môj hrudník a pomaly ma potlačí späť na posteľ.
Zhlboka dýcham a celá sa trasiem.
Odhrniem prikrývku a uvidím pod ňou moje zaviazané brucho.

"Čo sa mi to stalo?"
Kokcem a vystrašene pozriem na sestru, ktorá má výraz starostlivej matky.

"Je mi to ľúto slečna, ale vaše bábätko neprežilo. Lieky čo ste použili proti bolesti, mali negatívny vplyv na dieťatko a žiaľ to neprežilo. Váš priateľ to už vie. Ešte raz, mi to je ľúto."

Ticho prehlučuje len moje silno bijúce srdce. Cítim ho až v krku a hlave.
Zrazu sa mi všetko otočí dole nohami a ostanem v šoku. Nehýbem sa a miestami si myslím že som v polosne.
Lenže toto nieje sen ale nočná mora.
Moje dieťa.

Ten sen. Zabila som ho. Ja som ho zabila!
Zrazu na mňa doľahne strata dieťaťa a začnem hlasito vzlykať. Celá sa trasiem a môj plač je taký silný, až sa moje telo otriasa vo vzlykoch.
Kde je Harry keď ho potrebujem ako oporu?
Nebolo to snáď i jeho dieťa? Až tak veľmi ho preklínal a nechal trpieť mňa?

Každú ženu by dostala strata jej dieťaťa, a ja niesom výnimkou.

Dnu vtrhne starší doktor, ktorý príde ku mne a na ústa mi položí inhalátor, z ktorého sa snažím pravidelne nadychovať, no pri veľkom plači to nejde.

Po chvíli zaspím, a aspoň na chvíľu nemyslím na to aké mám zlomené srdce. Moje dieťa.

[T H I R D - P E R S O N]

Doktor musel uspať Sashu.
Bola veľmi v stresovom stave, a bolo pre ňu nebezpečné nad tým viac rozmýšľať.

Zatiaľ čo Sasha spala, Harry sa zobudil na odporný zápach.
Jeho telo bolo celé dolámané, a v hlave mu neprijemne pichalo a treštilo. Ležal na dlážke a keď sa dobre obzrel, vedel že sa zobudil v bare, kde sa včera ožral na šrot.

Hneď ako vcera prišiel domov; sám sa snažil presviedčať že mu na Sashe nezáleží.
Nemohol v kľude zaspať a týrali ho mišlienkové pochody. Nepáčil sa mu obraz situácie, keď Sasha zistí že prišla o dieťa. Každého by to predsa zranilo.

Tak sa večer, celý naštvaný/ zúfalý rozbehol do najbližšieho baru. Nepochyboval o tom, že to bola nejaká pochybná štvrť, a ani o tom že mu muž zo včera, namiešal do drinku niečo na odviazanie.

Nikdy nebol na drogách, a ani si sám neuvedomoval čo robí, no vedel len to, že sa musí zbaviť mišlienok mierených k jeho snúbenici.

Pomaly sa posadil a spotenou dlaňou si prešiel cez tvár. Pery mal suché a mal pocit že bude zabíjať pre dúšok vody.
Snažil sa postaviť a nahmatať peňaženku, pre drobné na taxík, no bohužiaľ nahmatala len prázdne vrecko.

Harry si potichu zanadáva, keď si uvedomí že tam mal doklady a kreditné karty, preňho dôležité.

Pozrie smerom k baru, kde stojí prsatá barmanka. V nose má piercing, a na jej veľkých prsiach jej drží čierne tesné tričko. Čierne vlasy si zvodne pohodlí, no na Harryho to ma priam opačný efekt.

Znechutene skrčí nosom ale nedobrovoľne príde k nej.

"Neviete či som si tu nenechal peňaženku?"
Len si nakrúca jej čierne vlasy na prst a pri tom si kúše do pery.

"Nevidela, no mohol by si mi dať svoje číslo. Viem toho dosť aj bez prachov."
Harrymu sa začne chcieť grcať.

"Kurvy čo majú vagínu vytiahnutú ako čiernu dieru, neobľubujem."
Ironicky sa uškrnie. Barmanke úsmev poklesne a Harry započuje pár nadávok predtým než opustí tento pochybný bar.

Rozhodne sa ísť pešo domov; vlastne nemá na výber.
Našťastie telefón má u seba a tak zavolá Jeffovi, právnikovi, pre nájdenie jeho kariet a dokladov.

Po dlhej ceste, preňho, sa konečne dotrepe hore do jeho izby. Čas na hodinách ukazuje krátko po siedmej ráno, a prekvapuje ho že Grace ani matka nepobehujú po kuchyni ako splašené psy. Je to už rituál.

Z veľkým rachotom vojde do kúpeľne, kde omylom zhodí holiaci strojček pána Lewisa.

Nakoniec sa rýchlo osprchuje, čím sa zbaví zápachu z cigariet.
Vlasy, ktoré sú stále vlhké, len sčeše dozadu a oblečie si na seba šedý sveter spolu s čiernymi jeansami.
Vonku stále panuje zima, ale po snehu, z pred pár týždňov, zatiaľ nieje ani páru.

Na vlhké vlasy si nasadí čiernu beenie, a na seba si dá čierny kožušinový kabát.
Jeho hlava sa po sprche a práškoch, sa trochu ukludnila, no stále ho v nej nepríjemne pichá.

Z kabátu vytiahne kľúče od Rovera a naštartuje, keď sa usadí na ľadové sedadlo. Koža tomu veľmi nedopomáha.

Má namierené na jeden smer.
Sasha.
Nemocnica.

▪️
Ahojte.
Časť po dlhšej dobe.

✨Trošku dosť o ničom. Nejako sa budem snažiť oživiť dej príbehu, pretože mi to osobitne príde dosť neutrálne.

✨Dlhšiu dobu by som chcela poďakovať čitateľke saskamikusova, za to že aktívne číta tento a aj môj iný príbeh.

✨ vítam aj všetkých nových čitateľov

All the love..
-Vanesa