Jazdkyňa

Boj

Nick

Luci akoby sa pod zem prepadla. Na večeri sa neukázala a ani v izbe nebola. Dnes bol posledný deň kedy sme boli pridelený k sebe. Bože, až sa Magister dozvie, že neuposlúchla jeho slovo, roztrhá ju na kusy.

„Nikoho nebudem trhať na kusy,“ ozval sa mnou Magistrov hlas.

Od zľaknutia som sebou trhol. Za mnou stál Magister. Vyzeral celkom pobavene. Áno teraz si bude užívať ako mu vysvetlím, kde Luci je. Vlastne to by aj mňa zaujímalo.

„Ja za to nemôžem. To ona...“

Zdvihol ruku a ja som okamžite stíchol.

„Neboj sa. Neprišiel som kvôli tomu. Prišiel som ta pozvať na dnešný zápas a požiadať ťa a o pomoc pri rozhodovaní.“

„O aký zápas ide?“

„Ty o ňom ešte nevieš? A to som si myslel, že klebety sa na tejto škole šíria rýchlo,“ odkašlal si a pokračoval, „Zápas medzi slečnou Persovou a Lawrensovou. Slečna Persová samozrejme vyhovela pozvánke a odobrala sa pripraviť sa na zápas.“

Pri myšlienke, že Cynthia vyzvala Luci som sa zasmial. Myslel som si, že sa Magister spýta čo je zábavné, no on sa medzitým vyparil. Toto bude zábava. Luci je možno na tejto škole nová, no určite nie je žiaden začiatočník. Cynthia si vybrala nesprávneho človeka na súboj.

Čas plynul celkom rýchlo. O chvíľu už slnko dosiahlo obzoru. Bojová aréna sa pomaly plnila žiakmi, no aj prostými ľuďmi. Chýr o súboji medzi jazdcom a mágom sa dostal až do blízkej dediny. Prichádzali aj ženy s malými deťmi. Samozrejme nechýbali ani naši draci. V aréne už postávala Cynthia. Ruky mala zaťaté do pästí. Okolo nej bola jej skupinka a povzbudzovala ju k výhre. No Luci sa neukázala. Ak do západu slnka nepríde, automaticky prehrá.

„Prečo tu ešte nie je?“ počul som Nathanov vystrašený hlas.

„Určite príde,“ odpovedala Rhina povzbudzujúco, „Síce ju nepoznáme dlho, no nevyzerá na človeka, ktorý by si nechal utiecť zábavu. Okrem toho,“ naklonila sa ku mne a Nathanovi, „Cynthii treba dať príučku už dosť dlho.“

Jediná vec v ktorej sa zhodneme. Slnko už úplne zapadlo, vystriedal ho mesiac s hviezdami zdobiacimi tmavú oblohu. V aréne sa objavil portál. Nepatril žiadnemu z učiteľov, nakoľko tí už sedeli na svojich miestach. Vyskočila z neho postava v tmavom oblečení. Tvár mala sklopenú, skrytú pod copom z blond vlasov. Luci. Mala na sebe čierne tielko, čierne krátke nohavice a bosé nohy. Na rukách mala niečo podobajúce sa rukaviciam, akurát bez prstov. Zdvihla hlavu a usmiala sa. Za jej chrbtom sa objavila Cara, oblečená v bielom brnení.

Luci

No teda! To som až tak slávna, že sa na mňa prišli pozrieť aj ľudia z dediny? Aspoň si užijú zábavu. Cynthia už stála v aréne, obklopená svojimi posluhovačkami.

„Pripravená?“ spýtala som sa Cari.

Pozrela sa na mňa a kývla hlavou. Tak teda poďme. Vykročila som smerom k Cynthii. Jej „priateľky“ sa postavili za ňu a upierali na mňa nenávistné pohľady. Nevšímali som si ich. V strede arény sme spolu s Carou zastali. Pred nami sa objavil Magister spolu s Nickom.

„Pravidlá poznáte z hodín boja,“ kričal Magister aby ho počulo aj obecenstvo, „Slečna Lawrensová, vaše podmienky.“

Podmienky? Čo dočerta to znamená? Cynthia sa diabolsky usmiala. To neveštilo nič dobré. Aspoň nie pre ňu.