Jazdkyňa

Nečakané udalosti

Luci

Zobudila som sa uprostred noci. Celé telo ma bolelo akoby ma tĺkli desiati draci. Chcela som sa postaviť, no moje nohy vypovedali službu a tak som len nemotorne padla na kolená. Vedela som z čoho to je. Plytvám veľkým množstvom mágie. Predsa len, za deň som vytvorila Carinu kópiu, svoje kópie, ktoré tu sú už niekoľko hodín a Alia, ktorá je tu takmer stále. No viem ako si môžem prinavrátiť stratenú energiu. Musím vojsť do vody. Tá je preslávená svojimi regeneračnými schopnosťami. Určite mi pomôže. Pomaly po štyroch som sa začala plaziť k jazeru. Nebolo ďaleko, no v mojom stave som myslela, že je to snáď míľa. Konečne som sa k nemu dostala a strčila doň ruky. Voda mi cez ne začala prúdiť do celého tela. Prinavracala mi energiu. No ak som chcela viac, musela som vliezť do jazera. Nemotorne som sa postavila zvliekla zo seba všetko oblečenie. Po krôčikoch som vošla do jazera. Na rukách sa mi objavila husia koža. Nemienila som však ustúpiť. Nie teraz.

Nick

Zo snenia ma vytrhol pád na chrbát. Nigrum sa totiž prevalil na druhý bok. Pošúchal som si temeno, ktoré ma bolel najviac a natiahol sa. Pozrel som sa smerom ku Care. Spala blízko už vyhasnutého ohniska. Luci však pri nej nebola. Kde zase lieta? Postavil som sa a rozhliadol okolo tábora. Nikde nič.

„Luci?“ zašeptal som do noci.

Odpovede som sa však nedočkal. Vydal som sa teda o niečo bližšie ku Care. Viem, že draci majú výborný sluch, no počas spánku nie je tak geniálny.

„Luci?“

Nič.

Skúsim jazero. Ak nebude ani tam, tak vzbudím Nigruma a Caru. Jazero nebolo ďaleko. Zastal som pred kamennou plážou a rozhliadol sa. Vo vode niekto stál. Svetlo hviezd a mesiaca mi umožnilo rozpoznať blond vlasy a nádhernú postavu patriacu Luci. Stála ku mne chrbtom. Jej pokožka vyzerala ako najjemnejší hodváb na svete. Postavu mala štíhlu, boky trochu väčšie, proste ako z rozprávky. Vo vode stála do pása. Chcel som nejak dať najavo svoju prítomnosť, no nedokázal som vysloviť ani slovo. Proste som len tak stál pri brehu a sledoval ju. Jej ruky sa pomaly premávali po hladine a vytvárali malé vlnky. Náhle však prestala a vystrela ruky pred seba. Pred ňou sa zjavil obrovský stĺp z vody. S úžasom v tvári som ju sledoval. Zo stĺpu vystúpil asi päťmetrový obojživelník. Bol celý modrý (aspoň myslím) a jeho pokožka bola pokrytá lesklými šupinami. Z hlavy mu vytŕčali špicaté uši. Jeho oči sledovali postavu pre ním. Luci sklonila hlavu a väčšmi sa ponorila do vody. Akoby sa mu klaňala. Príšera sa k nej naklonila a dotkla sa jej hlavy. Luci vykríkla a celá sa ponorila pod hladinu. Nelenil som a rozbehol sa za ňou. Po ceste do jazera som si stihol vyzuť topánky a zvliecť tričko. Vbehol som do vody a čo najrýchlejšie sa ponoril. Mesačné svetlo presvitalo aj pod hladinu, čo mi pomáhalo pri hľadaní Luci. Plával som čoraz hlbšie. Mohol som byť tak päť metrov pod vodou, keď som ju zbadal. Bola schúlená v klbku a prstami pred seba niečo vypisovala. Neváhal som a priblížil sa. Vzal som ju do náručia a vyplával s ňou na hladinu. Nadýchol som sa s plných pľúc. Hodil som hlavou dozadu aby mi vlasy nevadili vo výhľade na Luci. Zadíval som sa do jej očí no potom som omylom skĺzol o niečo nižšie. Skríkla a zakryla si odhalené časti tela. Uštedrila mi jednu pekne pálivú facku. Odvrátil som zrak a zanadával.

Luci

 Uklonila som sa pred strážcom jazera a v tichosti vyslovila svoju prosbu. Cino – strážca jazera – mi priložil svoj pysk na hlavu a vlial do mňa energiu jazera. Bola tak obrovská, že som až skríkla od bolesti. Moje telo ochablo a ponorilo sa pod hladinu. Pritiahla som si kolená k hrudi a nechala, nech ma voda príjme. Potápala som sa nižšie a nižšie. Čím nižšie som bola, tým silnejšia som sa cítila. Vystrela som pred seba pravú ruku a začala vypisovať zopár zaklínadiel. Uzavrela som totiž so Cinom dohodu. Vyčistím mu jazero a on mi za to navráti stratenú energiu. Kúzla začali zaberať. Cítila som, ako sa z vody vyparujú škodlivé veci a nahradzuje ich pramenitá voda. Vpisovala som posledné z kúziel, keď ma niekto chytil do náručia a začal ťahať nad hladinu. Opatrne som rozlepila oči a všimla si čierne vlasy. Bol to Nick. Držal ma tak nežne, akoby sa bál, že sa rozpustím v jeho rukách. Vynorili sme sa nad hladinu a obaja lapali po dychu. Nick hodil hlavou dozadu, aby mu jeho vlasy nezavadzali vo výhľade na mňa. Zadíval sa do mojich očí, no potom mu pohľad skĺzol o niečo nižšie. Uvedomila som si, že som ešte stále bez šatov. Vysokým hlasom som skríkla plesla ho po líci. Objala som si odhalené prsia a nohy viac pritiahla k hrudi. Nick asi pochopil o čo sa jedná, lebo otočil svoju hlavu napravo. Vyzeralo to, akoby sa červenal.