Light of Love

I love you

,,Nejak sa mi ten Styles nepozdáva." prehovorila Sophia, keď sme spoločne kráčali školskou chodbou.

Ani mne sa Harry na začiatku nepozdával, no postupom času som začala zisťovať aký naozaj je. Nemusel mi o sebe ani veľa povedať, a zistila som, že ja pre ňho nie som dosť dobrá. Má aj na viac, a s chuderkou ako som ja sa len zahrával.

,,Hmm."

,,Renesme čo sa to s tebou deje? V poslednej dobe si nejaká divná. Nejaká iná." 

,,A na to si ako prišla?" spýtala som sa trochu zarazene. Je pravda, že v poslednej dobe chodím po škole ako telo bez duše. Ako osoba, ktorá niekoho stratila, ale úprimne? Je mi to jedno.

,,Stretávaš sa so Stylesom." vydala zo seba, a ja som na ňu šokovane pozrela.

,,To mi nemôžeš brať za zlé. Je to jediný chalan, ktorý sa o mňa kedy zaujímal."

,,A čo Zayn? Ten o teba nejaví žiaden záujem?"

,,Zayn je len kamarát." odvrkla som, a začala si vkladať veci do tašky, pretože sme už skončili.

,,Jasné, kamarát." povedala ironicky, a zabuchla svoju skrinku. Čo ju dopekla tak štvalo?

,,Nedopraješ mi to? Viem že to bola chyba, a poučila som sa, no prečo ho tak neznášaš? Veď ho ani nepoznáš."

,,To ani ty nie." povedala hnusne, a odišla bez toho aby sa mi pozdravila.

Nechápala som ju. Nechápala som dokonca ani to, prečo jej tak vadilo, že som sa stretávala s Harrym. Závidela mi, že si Harry vybral mňa a nie ju? Aj ja som jej pár krát závidela to, že sa o ňu chalani zaujímali viac, ako o mňa, no netrhalo mi to žily. Zmierila som sa s tým, že som škaredá.

Milý denníček,

je utorok, a ja už teraz premýšľam, ako zvládnem maturitu, ktorá je len tak medzi nami až v marci. Bojím sa už teraz, pretože som strašný bojko, a úprimne pochybujem o tom ,že zmaturujem. Nie žeby som bola hlúpa, to nie. Len veľa stresujem, a ak stresujem, tak zabudnem všetko, čo by som mala vedieť. Pamätám sa na ôsmu triedu, ešte na základnej škole.Na angličtinu sme sa mali naučiť celkom krátky text, ktorý som ja vedela ako básničku. V momente, keď ma učiteľka vyvolala, prišla na mňa nervozita, a všetko som zabudla. O malú chvíľku do triedy prišla moja mama,a povedala: ,,To zvládneš zlatíčko. Verím ti." A mala pravdu. Zvládla som to najlepšie z celej triedy. Lenže teraz tu už nie je a ja nemám oporu. Ani nikoho, kto by mi s tým pomohol.

PS: Chýbaš mi mami.

Ešte stále dúfam, že do môjho života príde niekto, kto mi s tým všetkým pomôže. Niekto, kto bude mojou oporou, v dobrom i v zlom. Myslela som si, že to bude Harry, no nestalo sa tak. On má aj na viac, ako som ja. SOm pre ňho ako nejaká chuderka, a nechcem aby ma tak všetci videli.  Amanda bola niekto, a ja? Ja som nikto.

Odložila som denník na nočný stolík, a ľahla som si na mäkký vankúš. Už ma unavovalo o všetkom len tak premýšľať. Aj keď som v hlave mala stále len jeho, snažila som sa na ňho nemyslieť. Bohužiaľ to bolo ťažké.

,,Renesme?" začula som Rosien hlas zdola, tak som otvorila dvere a zišla dole po schodoch, kde som uvidela stáť Zayna.

,,Zayn? Čo tu robíš?" bola som vystrašená, a mierne v šoku z toho, že tu bol, no nejak som to neriešila. Práve naopak. Bola som rada, že bol tu.

,,No.. Dohodli sme sa, že dnes si u mňa spravíme filmový večer, lenže ty si neprišla, tak som prišiel ja, a doniesol som popcorn a filym a.."