Light of Love

♥FIRST♥

,, ...a nezabudnite na tie prihlášky. Do zajtra ich chcem mať na stole!" povedal prísnym tónom pán Miller, a odpratal sa preč z našej triedy.

Ešte stále neviem, na akú vysokú sa mám prihlásiť. Na jednu stranu by som chcela ísť preč odtiaľ, až do samotného New Yorku, ale na druhú stranú nechcem prísť o priateľov, a v Londýne ani žiadna mne vyhovujúca vysoká nie je. Chcela by som študovať literatúru, alebo psychológiu a presne v NY som našla svoju vysnívanú školu.

,,Už vieš kam pôjdeš?" spýtala sa Sophia, a tým ma vyrušila z môjho premýšľania.

,,Popravde ani neviem." odpovedala som zborovo a naskladala si veci do tašky, keďže už sme mali po vyučovaní.

,,Rozmýšľala som nad právom."

,,To je tá škola v Írsku?"

Už skôr mi Sophia vravela že chce ísť študovať preč z Londýna, no ani vo sne by ma nenapadlo, že to myslí vážne. Neviem čo si bez nej počnem. myslela som si, že na vysokú pôjdeme spolu, no ako vidím, každá z nás ma iné záujmi.

,,Áno. Ja viem že je to ďaleko odtiaľ, no myslela som si, že ak ti odídeš do NY, tak ja tu rozhodne nechcem ostať na ocot. Navyše študuje tam aj môj kamarát, takže by to až taký problém byť nemal."

,,Soph ale veď ja neviem či do toho NY pôjdem."

Pravda bola taká, že v tomto momente som už chcela mať po maturitách, a ísť odtiaľ preč. Keď si predstavím, že Sophia odíde, mám chuť vyskočiť z okna. Stojím pred najťažším rozhodnutím v mojom živote, a odpoveď ešte stále vysí niekde na šnúrke.

,,Ja už som sa rozhodla." odpovedala, a nasadla do svojho auta, ktoré stálo na parkovisku pred školou. Konečne ho má opravené.

,,Takže tam ideš?"

,,Hej."

,,Tak fajn, aj ja idem do NY." povedala som nahnevane a zapla si pás. Štvalo ma, že sa rozhodla bez toho, aby sa o tom so mnou poradila. Takto sme to robili predošlé roky.

,,Vie o tom Harry?" spýtala sa, a mňa jej otázka šokovala. ,,Len sa pýtam. Nie je to nič zlé Renesme Esme." zasmiala sa, a buchla do mňa.

,,Prečo si tu vytiahla Harryho?"

,,Prepáč, bol to zlý nápad." odmlčala sa, a zastavila pred mojím domom. ,,Len aby si vedela, vôbec nepodporujem tento tvoj "život". Prečo sa tak veľmi bojíš zaľúbiť Renesme?" spýtala sa, no nedokázala som jej odpovedať.

Nejde tu len o to, či sa bojím lásky alebo nie, ale hlavne o to, že som nenašla nikoho, koho by som mohla dostatočne ľúbiť. No možno našla, lenže neopätovaná láska je horšia ako tá skutočná.

,,Nestráň sa láske, tá si ťa aj tak sama nájde.Veríš v ňu vôbec?"

,,V lásku? Soph prosím ťa. Sama v ňu neveríš."

,,Nie je to tak. Pretože ak prestaneme veriť v lásku, prečo vlastne chceme žiť?"

Mala pravdu. Môj život bol hrozný, už len z toho dôvodu, že v ňom chýbala láska. S Harrym som naposledy hovorila pred troma dňami, a aj to sme sa pohádali, pretože som sa ho od seba snažila odohnať, čo zjavne nebol najlepší nápad, pretože mi chýba. Ale keď som mu povedala, že mi chýba, v momente mi to zrušil, ako keby pre ňho tie slová nič neznamenali.

,,Bojím sa toho."

,,Čo keby si začala chodiť s Harrym? Len tak čisto zo srandy." zasmiala sa, a ja som bola z jej slov úplne v šoku. Preboha ako ju mohlo niečo také napadnúť?