Light of Love

Christmas

Zobudila som sa v úkrutných bolestiach. Na mojej ruke sa tiahla dlhá a hlboká rana. Keď som lepšie otvorila oči, videla som pred sebou stáť muža v kukle, a za ním jeho pomocníkov. A bolo ich naozaj dosť. Keď si všimol, že som sa zobudila, usmial sa, a siahol si na kuklu.

,,Tak čo Millarová! Trúfaš si povedať, kto som?" spýtal sa posmešne, a hľadel mi napjato do očí.

Niečo mi tu nesedelo. Nesedelo mi tu meno, ktorým ma oslovil. Millarová. Prisahala by som na čokoľvek, že som to meno už niekde počula. Len som si nemohla vybaviť kde.

,,Máš zlého človeka. Ja nie som Millarová." zasyčala som tak hlasne ako som vedela. Škoda že namiesto hrubého hlasu, som túto vetu len zachrapčala.

,,Nie zlatíčko. Mám dobrého človeka. To len ty máš zlé priezvisko."

,,O čom to tu rozprávaš?" spýtala som sa, a bola zaujata tým, čo hovorí, aj keď som ho nenávidela.

,,Zrejme si už prišla na to, že to ja som ten, ktorý zabil tvojich rodičov. Vlastne len tvoju mamu. Billy Gilbert nebol tvoj otec." povedal, a ja som ostala šokovaná.

,,Prečo by si zabíjal svojho otca?"

,,Problém je v tom, že som ti to asi zle vysvetlil. Zabil som len tvoju mamu. Tvoj skutočný otec zavraždil môjho otca, a tak isto aj celý zvyšok mojej rodiny." zasyčal, a posadil sa predo mňa. Snažila som sa vstrebať informácie, no prečo by mi niečo také vravel? Musel klamať.

,,Klameš."

,,Neklamem. Kľudne ti to povie aj on sám." zasmial sa muž v kukle, a nejaký dvaja muži priniesli ďalších dvoch. Jeden z nich bol Tom a ten druhý bol ten starší, ktorý sedel oproti nemu v bare. 

,,Hank Millar. A to som si myslel, že sa už nikdy neuvidíme." zasmial sa muž v kukle, a podieišl k tomu oslovenému Hankovi. ,,Prečo svojej dcére nepovieš, ako to s ňou naozaj je?"

,,Si zviera Louis." povedal Hank pokojným hlasom, a ja som si až potom uvedomila, že povedal meno Louis. 

,,Ale no ták Hank. Chcel som aby uhádla, kto som." zasmial sa muž v kukle a dal si ju dole. Bol to on. Louis.

,,Louis?" zašepkala som, pretože som sa nezmohla na viac. Moje oči sa začali zalievať slzami, a jediné čo som videla, bol Louis, ktorý sa blížil ku mne. Opäť ma udrel, no Tom sa snažil vyslobodiť spod vplyvu mužov, tak isto ako aj Hank. Kvôli mne.

,,Buď jej to povieš pred tým, než ju zabijem, alebo sa o svojom pravom otcovi nedozvie nič." zasmial sa tým jeho úsmevom, ktorý som na ňom nenávidela. Nenávidela som ho za toto všetko.

Hank sa prestal vzpierať, a pozrel mi do očí. A potom som si to všimla. Ak by sme sa mi dvaja postavili vedľa seba, určite by nám povedali, že sa na seba podobáme. Mala som jeho plné pery, a hnedé veľké oči s čiernymi mihalnicami. To sme mali spoločné. A taktiež aj nos. Síce som ho na sebe nenávidela, no bola to pravda. 

,,Renesme.." vzdchol Hank, a posadil sa na stoličku predo mnou, na ktorej nedávno sedel Louis. ,,Viem, že sa to ťažko počúva, no som tvoj otec. Louis mal pravdu. Lenže pred tým, než ma znenávidíš úplne,vypočuj si ma." povedal naliehavo. Asi sme nemali veľa času. S rukami, ktoré boli v úkrutných bolestiach, pretože sa do nich zarezávali putá, som sa snažila nečo spraviť. Aspoň trochu zmierniť bolesť, no nič sa nestalo. Hank si to všimol, a podarilo sa mu uvoľniť putá.

,, Musel som sa ťa vzdať, pretože som spravil niečo príšerné. A presne kvôli tomu, sme dnes tu." odmlčal sa a pozrel nenávistne na Louisa. ,,Tomuto parchantovi som zabil otca. Lenže to nebolo naschvál. Chceli sme zachrániť jeho ženu, no zabili ju skôr, než sme sa k nej dostali. Naštval som sa, a nevedel čo robím, alebo kde strieľam. Proste som sa otáčal dookolo a strieľal každého, kto sa ku mne čo i len priblížil. Keď sa mi náboje minuli, poobzeral som sa dookola. A videl Billove oči, a jeho prázdny výraz, s ktorým ležal na zemi. Zabil som ho. Ale nie preto, že som chcel. Zabili jeho ženu. Zabili moju ženu. Tvoju matku. Annie."