Light of Love

Trip to Paris

,,Renesme, dúfam že sa ti na novej škole bude dariť."

,,DIevča, veď ty už ideš na vysokú!"

,,Pamätám sa na deň, kedy som ťa nosila do škôlky ako malé dievčatko, a teraz je už z teba mladá dáma."

,,Gratulujem." povedal Tom, a zo všetkých ľudí, ktorí mi tu skladali poklony a neviem čo všetko som vnímala len jeho, a osobu, ktorú som nikde nevedela nájsť.

,,Kde je Harry?" vysypala som zo seba, a čakala na jeho reakciu, no veľmi nadšene sa netváril.

,,No vieš on..." zasmial sa, a poškriabal sa na zátylku hlavy. ,, ... on tu nechcel prísť."

,,Kde je Harry Tom?!"

,,Už som ti to povedal." odvrkol, a v tom k nám prišla Sophia.

,,Už si jej to dal?" spýtala sa Toma, a ten na mňa súcitne pozrel.

,,Nie, práve som to išiel urobiť." povedal, a vytiahol zo svojho vrecka obálku s mojím menom. ,,Pred odchodom to Harry ešte stihol napísať, a povedal mi, aby som ti to dal až po tejto oslave, no ja so Sophiou, vlastne Sophia trvala na tom, aby som ti to dal už dnes."

Chytila som obálku do ruky, a prechádzala po úhľadnom písme. ,,On odišiel?" pozrela som na oboch, a slzy mi začali stekať po tvári. ,,Kam odišiel?"

,,Renesme..."

,,Nechajte ma, prosím." zašepkala som, a so slzami očiach som sa drala pomedzi ľudí, až vonku na terasu.

Dosť dlho som tam stála a plakala, až som sa nakoniec odvážila otvoriť obálku, a prečítať to, čo sa písalo na papieri.

Renesme,

nechcel som to takto.

Ty sama dobre vieš, čo pre mňa znamenáš. No je mi ľúto, že to isté neznamenám aj ja pre teba. Nechcel som ako úbožiak písať list, no prišlo mi to ako lepšia možnosť než otravovať ťa na vlastnej párty, na ktorej ma ani nechceš. Je mi to všetko tak ľúto. Je mi ľúto, že tak dlhý čas si strávila so mnou, s tým že si sa polovicu toho trápila. Nikdy som nechcel, aby si ku mne prišla. Do môjho bytu. Nikdy som nechcel aby si sa tam ku mne na ten mesiac nasťahovala. Nechcel som to, ale vedel som, že si iná.

Že ťa tam potrebujem.

Vedel som už dávno, že jedine ty si tá, ktorá zo mňa spravila lepšieho človeka.

A akokoľvek veľmi som sa snažil držať sa od teba ďalej, tým viac som ťa potreboval mať pri sebe. Vo svojom náručí, a šepkať ti tie známe slová, ktoré si tak zbožňovala.

,,Milujem ťa Renesme."

A nič natom, že odchádzam sa nezmení. Stále budeš tá, ktorá zo mňa spravila lepšieho človeka. Pretože keď som bol s tebou, nepotreboval som ani alkohol, ani kurvy ani lacné stávky. CHcel som ťa držať v mojom náručí, a hladiť ťa po tých tvojích hebkých vlasoch. Bozkávať každé miesto tvojho tela. A hlavne som chcel, aby mi patrilo tvoje srdce. Bože, ani nevieš ako sa za to veľmi nenávidím. Ako sa nenávidím za to, že som ti ublížil. Že som ťa dokonca opustil. Ale ani jedna veta z týchto všetkých mi nevráti späť to, čo som mal. Pretože ľudia prídu na to čo mali, až keď to stratia. Niečo na tom pravdy bude.

Láska, budeš mi chýbať. Dúfam, že sa ti na výške bude dariť, že spoznáš nových ľudí, a nájdeš si niekoho, kto si ťa bude vážiť viac ako ja. Isteže, že som si ťa vážil Renesme, no ubližoval som ti. Veľmi som ti ubližoval. Vždy som vedel, že nie som pre teba dosť dobrý, že nie som ten pravý, no nikdy som sa ťa nemohol vzdať. A keď som to spravil, cítim sa inak. Akoby niečo zo mňa ostalo v Londýne. Nejaká moja časť. A tá časť tam už navždy bude. Tá časť, patrí tebe. Zanechal som za sebou časť svojho života, ktorý som strávil s tebou. A úprimne? Dýcha sa mi lepšie, keď viem, že budeš bezo mňa šťastná. Milujem ťa a vždy budem, nato nezabudni.