Light of Love

Stay Friends

Milý denníček, 

Ja..on..my...Ja.. Bože ani neviem čo ti tu mám napísať. Mám také zmiešané pocity, že sa z nich zachvíľku asi zbláznim. Večer, vlastne o necelú hodinku idem opäť na rande, vlastne idem na jeden večierok so Zaynom. Je to taký predvianočný, a bude tam bohužiaľ aj Harry. ANi nevieš čo so mnou ten chlapec robí, lenže ja nechcem skončiť ako naivná trúba, ktorá mu na tie jeho rečičky naletela. Ani mu na to neskočím.

Denník som vložila do svojho kufra, ktorý dúfam že o necelých 18 dní bude ležať pod mojou posteľou v MOJEJ izbe. Neskutočne sa teším na domov, na svoju posteľ, súkromie. Bože, chcem ísť domov.

,,Si tu?" počula som Sophiu za dverami. Len som si odkašľala a pomrvila sa na posteli.

Harry je poslednú dobu divný. A to myslím vážne. Keď tu po mňa príde Zayn, len prekrúti očami, a s nechuťou odíde do svojej izby. Dokonca sa u spolu ani neučíme, a doslova ma úplne ignoruje. Keď od seba niečo chceme, pošleme to po Sophii alebo Thomovi. Napríklad včera povedal Thomasovi, aby mi odkázal, že tu už viac Malika vidieť nechce. Pochytili ma nervy, pretože jemu môže byť ukradnuté s kým sa ja stretávam! On nechcel zrušiť stávku. Môže si za to sám.

,,Vyzeráš dobre, ale vonku je riadna zima. Vezmi si kabát. Začína snežiť." povedala Sophia, keď si prisadla ku mne na posteľ.

,,Vďaka Soph." odpovedala som a vybrala z kufra čierny kabát. Začala som si ho obliekať, a Sophia na mňa pozerala ustaraným pohľadom.

,,Čo sa to s tebou deje Renesme? Nespoznávam ťa."

,,Neviem o čom hovoríš."

,,Hovorím o tebe. O mojej najlepšej kamarátke, ktorej úsmev som videla naposledy pred týždňom." prisunula sa ku mne bližšie, keď už som sa posadila na posteľ, a položila si hlavu na moje rameno. 

,,CHýbaš mi." dodala po chvíľke mlčania, a ja som sa snažila len zakriť slzy, ktoré sa mi drali von z očí.

Naozaj som bola iná. Po škole som chodila so sklonenou hlavou, nehovoriac o tom, čo všetko kvôli tomuto šialenstvu musím trpieť. Harrymu je úplne jedno, čo o mne ostatní hovoria, a kľudne si v tejto maškaráde pokračuje ďalej.

Len som si vzdychla, a počula zvonček. Dvere v izbe sa rozleteli a stál tam nazúrený Harry. ,,Povedal som ti predsa, že tu už toho skurvysyna vidieť nechcem!! Prečo tu je zas a znova?"

Postavila som sa pred Harryho, a pozrela na ňho s utrápeným výrazom, no ten jeho sa nezmenil. Bol stále taký istý, chladný a neprístupný.  ,,Nie ty si mi to povedal, ale Thomas. Je mi jedno čo chceš.  Keď som ťa ja poprosila o to, aby si túto ohavnosť už konečne predýchal a zrušil, vysmial si sa mi rovno do ksichtu." drgla som do ňho, a slzy mi opäť začali stekať po tvári. ,,Keby som ti to nesľúbila, a bola sviňa, odišla by som bez posratého ahoj, lenže nie som. Ešte 18 dní tu s tebou musím byť, a najradšej by som ťa ani nespoznala!!! Takže ak sa ti niečo nepáči, vyhoď ma odtiaľ, pretože ani ja tu už doriti nechcem byť!!!"

Vydýchla som si, no on na mňa len pozeral, ako keby som mu práve strelila facku. Sophia bola ako omámená, zrejme z môjho správania, no sama som ním bola prekvapená. Utrela som si oči, a opäť sa zadívala na muža, ktorý mi spôsobil toľko bolesti.

,,Myslela som si." odvrkla som, a snažila sa prejsť, no zachytil moju ruku, a otočil si ma naspäť k sebe. 

,,Je mi jedno čo si o nás ostatní myslia." vydal zo seba, a stisk na mojej ruke zoslabol. 

,,Lenže mne nie. Ty ani netušíš čo všetko kvôli tebe musím prežívať." vzlykla som, a opäť sa snažila prejsť, no postavil sa predo mňa. ,,Tak uhni doriti!" zvrieskla som, no s ním to ani nepohlo.