Tak schválne... čo myslíte ako to pôjde ďalej? Pretože to vyzerá, že sa už nič nemôže pokaziť :3 lenže poznáme Billa, ten furt všecko dosere :D a som zvedavá, čo to bude tento krát :p prajem pekné čítanie :)))
Z Billovho pohľadu:
"Páči sa ti táto, alebo skôr táto čierna?" Usmieval sa na mňa. Sedel na mojej posteli. Prezeral si farby na vlasy na nejakej stránke. Ja som na neho len zíral. Mal na sebe iba moje tričko Blood On The Dance Floor. Bolo to trochu väčšie číslo a vyzeralo to veľmi roztomilo, keď mu to bolo veľké. "Tak ktorá?" Otočil na mňa notebook a krásne sa usmial. "Podľa toho na čo." Prisadol som si k nemu. "Predsa na moje vlasy." Drgol do mňa. "Aha, tak na tebe vyzerá dobre všetko." Povedal som nie tak sebaisto. "Vážne? Aj blond?" Podpichol ma. "Všetko." Rozčarovane som na neho pozrel. Zrazu zaklapol notebook. Zle sa na mňa usmial. Nevedel som čo plánuje. Notebook položil na nočný stolík. Strčil ma a ja som zrazu ležal. Zhora sa na mňa usmial ešte horšie. Objavil sa nadomnou. Dlane mal položené na vankúši vedľa mojej hlavy. Díval sa mi priamo do očí a telom bol tiež nadomnou. Spodnou časťou klesol nižšie a ja som skoro prestal dýchať. "Čo budeme robiť teraz." Šibalsky sa na mňa usmial. Pritiahol som si ho za krk a spojil som naše pery. Sadol si na mňa obkročmo a lakťami sa podopieral. Toto je najkrajšia chvíľa v mojom celom živote. Prvý francuzák a s najdokonalejšou osobou. Rozpojil naše pery a ja som nás preklopil. Tým pádom som bol na ňom. Sadol som si a ruky mu nechal na bruchu. "Neviem, prečo sme to spravili, ale páčilo sa mi to." Usmial som sa na neho. "Myslel som, že sa ti to bude páčiť." Zase sa šibalsky usmial a rukami ma chytil za zadok. Celú tú dobu som bol ako v extáze. Nevedel som čo sa to deje, pretože to bolo tak úžasné. Ale asi som niečo prepočul. "Bííll?" Zavolala z chodby mama. Do riti. "Anó?" Ozval som sa a rýchlo zliezol z Paľa. Ten rýchlo vzal svoje gate a snažil sa rýchlo si ich obliecť. "Máš tu kamoša, že." Otvorila mamina dvere a usmiala sa. "Hej, hej. To je Paľo." Ukázal som na neho. "Dobrý." Povedal Paľo a hanblivo sa usmial na moju mamu. "Tak ja vás nechám." Zabuchla dvere. My sme sa začali hneď smiať. V tom som si všimol tú modrinu na jeho tvári. Prišlo mi to ľúto. Zastal si ku oknu a zadíval sa na výhľad. Zo zadu som ho objal. Stáli sme tam tak bez slova aspoň minútu. "Ľúbim ťa." Pošepkal mi do ucha. Prešli mnou zimomriavky. Je to čo cítim ja tiež láska? Pustil som ho, chytil mu ruky a zadíval sa mu do očí. Nevedel som, čo mám povedať. Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Stáli sme pri okne a dívali sa jeden na druhého, držali sme sa za ruky. "Kto ti to vlastne včera urobil?" Stále som ho držal za ruky, ale hlavu som otočil mierne do okna. "Barborin bývalý." Povedal s nenávisťou v hlase. Potom som si spomenul, že on je vlastne zadaný. Prišlo mi to všetko trapné, že som ho pobozkal, ale prečo mi potom povedal, že ma ľúbi? "Včera sa so mnou rozišla.." Dopovedal a cítil som, ako mi stisol ruky. Pozrel som mu do zaslzených očí. "Prosím neplač." Utrel som mu slzu a pohladkal ho jemne po sánke. V jeho očiach bola zas všetká tá nevinnosť. Má tie najkrajšie hnedé oči. Vyvliekol jeho ruku z mojej dlane a pritiahol si ma za pás. Objal ma a svoju hlavu mi položil na plece. Hladkal som ho po chrbte. Zacítil som slzy na mojom krku. Pritúlili sme sa k sebe ešte viac a stále sme stáli pri okne.
"Ja už pôjdem, nechcem zdržiavať." Odtiahol sa odo mňa po chvíli.
"Nechceš zostať na obed?" Zamyslel sa nad mojou otázkou.
"Myslím, že ak to vašim nebude robiť problém... Mohol by som." Usmial sa na mňa a ja som zajasal.
Vyšiel som do kuchyne za maminou. "Mami? Však môže Paľo zostať na obed." Povedal som prosebne a spravil psie oči, ako som to robil, keď som bol malý.
"Samozrejme." Usmiala sa a ďalej miešala niečo v hrnci. Asi nedeľnú polievku.
"Ďakujem maminka." Poslal som jej vzdušnú pusu a bežal za ním.
"Bude rada." Nakukol som do izby a nebol tam. Zrazu ma niekto chytil zo zadu za boky.
"Baf! Bol som na wc." Urobil na mňa grimasu a predbehol ma do izby. Hodil sa na moju posteľ. Ja som bol len unesený a s úžasom som na neho díval.
"Čo?" Urobil nechápavý pohľad a vystrel sa na posteli.
"Nič." Zákerne som na neho pozrel, lebo mi napadlo niečo podlé.
"Prečo si tak pozrel? Robíš mi starosť." Zasmial sa.
"Teba ten smiech prejde." Podpichol som ho a očami z jeho tváre prešiel na boky. Išiel som k nemu, stále pozerajúc na jeho boky so zlým úmyslom.
"Ó nie, to neurobíš." Bol som už skoro pri ňom, keď mu to došlo.
"Áno, presne to sa chystám." Mrkol som na neho a on sa automaticky schúlil do klbiečka. Vrhol som sa na neho a začal ho štekliť.
"Prosííím nie." Chichotal sa a snažil sa ma odstrčiť.
"Tak ty si šteklivý." Povedal som ironicky a nechal aby mi odstrčil ruky. V tom som sa ale strepal k nemu do posteli. Začal sa mi smiať.
"A budeš sa mi ešte furt smiať." Zareagoval som na oko urazene.
Chytil ma za pás, pritiahol ku sebe a začal mi bozkávať krk.
"Nehnevaj sa." Šepol mi do ucha a ešte aj tak sa mi zasmial. Držal ma za boky blízko pri sebe a ja som si vychutnával jeho pery na mojom krku.
"Chalaní, obed." Zavolala mamina.
"Ideme." Odsekol som, lebo som nechcel prerušovať túto chvíľu. Možno už sa to nikdy nezopakuje. Úsmev mi zmizol z tváre a postavil som sa z postele.
***
"Ďakujem teta, dobre varíte." Paľo sa usmial na moju maminu a poďakoval za obed.
"Tykaj mi." Prehodila si utierku cez plece a ja som na ňu vypleštil oči. Aspoň ku nám Paľo bude chodiť radšej.
"To vážne?" Šibalsky sa usmial na moju maminu a tá len prykývla.
"Tak dobre, ďakujem ti teta, si super kuchárka." Zasmial sa.
"Bill, musím ti povedať, že sa mi tento tvoj kamarát páči." Mrkla na mňa a my sme sa s Paľom pozreli na seba. Odsunul sa na stoličke a vstal.
"Už pôjdem." Zase sa usmial a namieril si to do chodbičky.
"Tričko mi niekedy dones a idem ti po peňaženku." Prykývol.
"Ja ti zas na oplátku vrátim to tvoje tričko v ktorokm som ťa sem doviedol." Dal som mu pusu na líčko a otvoril dvere.
"Pôjdem po schodoch." Zamrmlal si pre seba. Ja som ho ešte chytil za ruku a pritiahol si ho ku sebe. Vlepil som mu pusu na pusu a stisol za zadok. On ma na oplátku pohladkal po vlasoch a tak sme sa rozlúčili.
Takže emoušci.. a neemoušci :33 dokopala som sa k ďalšej časti a to hlavne za to, že ma tu dve osoby, zatiaľ nemenované furt súria. Toto bola "trochu" romantika a tak "trochu" teplá :D sorry, ale mne sa takéto veci páčia :3 a možno už aj viete, ale som yaoistka, tak aj pre to :p no dosť už o mne -_- ak sa vám bude chcieť, zanechajte komentík a ak nie, tak poteší aspoň hviezdička :*
ste nice !! ^_^
YOU ARE READING
die for you - SK
Romancepríbeh o mladom chalanovi... poznáte ten pocit, keď sa prvý krát zaľúbite a just do nesprávnej osoby? ako skončí príbeh mladého chlapca? happy endom? či rýchlym koncom? čítajte :)
