die for you - SK

die for you 9.

"Búvaš ešte?" Vošla do izby mama. "Hej a nemám 5  rokov mami." Potiahol som si perinu na hlavu a snažil sa ešte na chvíľku utiecť z reality. "Ja len či niesi hladný. Bude obed." Ešte stále mala hlavu vo dverách. "Nie, ďakujem." Zamrmlal som spod periny. "My s ockom ideme okolo jednej do kúpeľov. Na víkend." Povedala a zabuchla dvere. Môže byť život krajší? Naši furt dakde cestujú a ja... vlaste je to vždy o tom istom. Nemohol som už zaspať, tak som len rozmýšľal o ňom. Aký bol včera... dokonalý. Toto je veľmi divné, rozmýšľam tak o chalanovi a sám som chalan. Ách, to mi je život. Ale priznávam, že neviem čo je to za pocit. Nikdy som nič také nezažil.

"Tak mi idemé." Zavolal ocino z chodby. "Papanie je v chladničke." Povedala milo mama, ale tak aby som to počul. Potom som si uvedomil, že povedala okolo jednej. Sakra, to už je jedna? Vstal som z postele, počujúc kľúčiky zamkýnajúce vchodové dvere. Namieril som si to do kúpelne.

"Panenka skákavá!" Zkríkol som, keď som uvidel tú hroznú stvoru v zrkadle. Počkať... To som ja. Tak nič mnó. Ale vydesil som sa. Ofinu som mal strapatú. Jednu stranu uhladenú do zadu a tá druhá poskakovala po celom čele. Linky som mal rozmazané okolo očí a bol som bledý ako smrť. V celku som vyzeral ako bezdomovec panda. "Ach." Povzdychol som, keď som si začal umývať tvár vodou.

Bezvládne som sa potuloval po byte s pohárom Nutelly a príborovým nožíkom. Mal som na sebe modré boxerky a čisto biele triko. Ofinu som mal ledabolo sčesanú do boku, aby mi nepadala do očí, keď som doma a nepotrebujem vyzerať dobre.

Vzal som mobil a usadil sa na posteli u rodičov v spálni. Zapol som wifinu a pozeral nejaké obrázky na Tumblr. V tom cinkla na messengeri správa.

"ahoj"

kto to zas je? (samozrejme mi môj múdri mobil neukázal profilovú fotku)

rozklikol som správu

"Paľo..." Šepol som si len tak pre seba.

ja: ahoj, ako včera?

P: no super, super :D len som ťa tam už ptm nevidel :(

ja: nebolo mi dobre, tak sme išli domov

P: aha, to mi je ľúto, lebo som si myslel, že sa s tebou ešte pozhováram ;)

ja: tak sa pozhovárame teraz :3

P: ok :D čo robíš?

ja: vyžieram Nuttelu :3 a samozrejme sa nudím -_- ty?? ^^

P: píšem si s tebou a je u nás moja lásočka :33 vyjedá nám chladničku akurát :D

ja: tak máš fajn :3 a smiem vedieť ako sa volá? :p

P: no to jo a jasné, Barborka :)

ja: musíte byť kawaii spolu ^_^

P: stačí, že je ona :)

písal som si s ním ešte vyše hodiny, aj keď neodpisoval plynule

Na zbytok večera som sa usalašil na gauči s popcornom a zapol TV. Prebehol som všetky kanály. Potom znovu... nemohol som sa sústrediť. Nevedel som, čo by som si pozrel. Asi je to trochu divné, ale nechal som to na Disney Channel. Bežala akurát Violetta a mne bol celý svet ukradnutý. Ani som nevnímal, čo sa tam deje. Díval som sa len na popcorn a stratil naň chuť. Počkať čo?? Ja a stratiť chuť na popcorn? Niečo sa tu pokazilo. Neviem prečo, ale neprekypoval som nejak nadšením, že má Paľo frajerku. Je to kamoš, mal by som mu priať. Nebolo to ani o tom, že by som mu závidel, skôr to bolo o tom, že som závidel jej. Čo to tu vlastne trepem? Závidieť frajerke môjho kamoša, blbosť.

Dostal som chuť na prechádzku a cigáro. Je síce deväť hodín, ale to mi v tom nezabráni.

Sadol som si na lavičku a poťahoval. V parku nikto nebol. Taký pokoj. "Ty kretén, to bola tvoja vina!" Zvrieskol niekto na druhej strane parku. Ach, poriekol som to. Zodvihol som sa, že radšej odídem, aby som sa do niečoho nezaplietol. "Tak sa pojeb!" Vykríkol ten istý hlas. Zbadal som postavu utekajúcu do uličky a druhú postavu ako sa drží za bok a pomali kráča. Nemal by som tomu človeku pomôcť? Obrátil som sa a išiel smerom k tej osobe. Bol to chlapec vyššej postavy. Bol odomňa minimálne o pol hlavy vyšší. Mal ofinu a mikinu. To som dokázal poznať. Spadol. Preboha spadol! Rozbehol som sa k nemu, nech je to ktokoľvek. Sedel na chodníku a nohy mal pritiahnuté k bruchu. Bol som už tak blízko, že som ho počul zastnonať. "Poď, pomôžem ti." Zohol som sa k nemu a zobral ho z jednej strany pod pazuchu. Dal na mňa svoju váhu. "Neviem čo sa ti stalo, ale vezmem ťa ku mne. Je to kúsok." Povedal som mu. "Bill? Ďakujem. Sám by som... au... nemohol..."  Ten hlas poznám. "Ticho! Nehovor nič, musí to brutálne bolieť, aj keď neviem čo presne sa ti stalo." Napomenul som ho. Ledva sa hýbal. "Dobre." Vydral sa z neho len tichý hlások. Preboha, veď to je... Paľo. V bruchu mi začali lietať zas motýle, ale nemohol som na to myslieť. Ešte že je celkom ľahký. Je síce vyšší odo mňa, ale určite ľahší. Ako nevravím že som tučný :D ale on je taký kostlivček oproti mne.

"Už je to lepšie?" Oprel sa o stenu keď som vyberal kľúčiky od vchodových dverí. "Myslím, že to prežijem." Snažil sa zavtipkovať, ale bolo vidno, že ho to ešte bolí. Odomkol som. "Poď." Ukázal som mu gesto rukou a vošiel cez dvere. Postavil sa ku víťahu a ja som ho otvoril. Vošli sme dnu. Vyviezli sme sa hore. Hneď som nachystanými kľúčikmi odomkol byt. Vošiel dnu a keď uvidel taburet pri obuvníku, neváhal a posadil sa. Vyzúval som sa. Za iných okolností, keby býval v tomto meste, ho zavediem ku nemu, ak by to nebolo moc ďaleko. Ale keďže býva vo vedľajšej dedine na smer onoho mesta, kde sme sa prvý krát stretli, musel som ho vziať ku sebe. "Zajtra mi povieš, čo sa ti stalo, kto ti čo urobil." Pozrel som prísne. On už bol vyzutý. "Prepáč, že máš so mnou starosť." Ledva dopovedal, ked som mu ukázal, aby sa posadil na moju posteľ. Zažal som menšiu lampičku. "Donesiem ti niečo na pitie?" Opýtal som sa. "Nie, ďakujem." Oprel si čelo do dlaní. "Zvládneš sa aj osprchovať?" Otvoril som skriňu v snahe vybrať nejaké veci. "Asi...aú." Ani nedopovedal a zaskuvíňal bolesťou. "Tak si daj dole aspoň mikinu a hoď si na seba čisté tričko." Hodil som po ňom obyčajné čierne tričko, síce s nápisom Death Note, ale nevadí. Rozprestrel ho. "Jé, ty poznáš Death Note." Pokúsil sa o úsmev. "Hej poznám." Úsmev som mu oplatil. "Idem sa umyť, nepotrebuješ ešte na wc?" Pokrútil hlavou. Ja som už zmizol v kúpelni. Kým som sa v rýchlosti osprchoval, rozmýšľal som. Čo pre boha sa to stalo? Ako sa dostal Paľo ku mne domov? Naviac celý zničený a v bolestiach. Vyšiel som zo sprchy v pyžame, ktoré tvorilo tmavomodré kraťasy a volné tričko toho istého odtieňa, ale bolo s pandou. Normálne som dostal moju veľkosť v deckom oddelení :D Umyl som si zuby a otvoril skrinku nad umyvadlom. Vzal som mamine lieky od bolesti a do pohára pri umyvadle napustil čistú, chladnú vodu.

Vošiel som do svojej izby. Uznávam, mám tu trošku bordel, ale to sa vstrebe :D

Ležal. Bol zakrytý pod paplónom a na zemi vedľa postele boli ledabolo zložené jeho nohavice a tričko. Na kôpke bolo tiež potítko z jeho ruky. "Spíš?" Šepol som a v rukách držal pohár s vodou a tabletky. "Prepáč, že som si sem ľahol." A posadil sa tak, aby mal nohy furt pod paplónom. "A kde inde by si chcel akože prespať?" Prevrátil som oči a podal mu vodu a lieky. "Doniesol som ti niečo od bolesti." Sadol som si na okraj postele. Vlastne to bola len válenda. "Ďakujem." Vybral si tabletku a zapil ju celým pohárom vody. Ľahol si. Ja som furt sedel na okraji a premýšľal. "Idem si ľahnúť do spálne. Ak by si niečo potreboval, stačí zavolať. Aj keď, no neviem či sa zobudím. Každopádne som vedľa." Zhasol som mu. "Dobrú noc a ďakujem." Povedal potíšku. "Dobrú aj tebe a kedykoľvek pomôžem." Usmial som sa do tmy a len privrel dvere, ak by na mňa volal.

Takže mumíci, dokopala som sa k ďalšej časti. Je to asi trochu o ničom. Aj tak dúfam, že sa pri tom aspoň trošku odreagujete :3 Ak sa páčilo nechajte hviezdičku a ak nie, dolu do  komentíku napíšte čo zlepšiť ;)