die for you - SK

die for you 33.

špeciálny diel 2. časť
Po asi piatich minútach sme zastavili. "Ľudia ja potrebujem chládok." Vydýchol Rory a nádejne sa zahľadel na začínajúci porast na kraji lúky, ktorá lemovala cestu. "Nebolo by odveci." Zajasala som.
"Tak si poďme oddýchnuť." Povedala Lilith a rozbehla sa do tieňa začínajúceho porastu. Vyvalili sme sa do trávy. Mek si sadol na svoj skejt a nohy nechal vystreté v tráve. Rory sa vyvalil pre zmenu do trávy celý a ochladzoval sa v nej.
Bill sedel v tureckom sede ako dubák a niečo si pospevoval a šteklil pri tom Roryho po xichte slamkou. Ja som svoju hlavu uvelebila na Lilith, aby som potom vo vlasoch nemala zbytočne veľa trávy. Musel byť na nás skvelý pohľad.
"Tento chládok je na nezaplatenie." Povzdychla Lilith a ako sa mi dívala zhora do tváre bolo to strašne vtipné. Ležala som jej totižto na stehnách. "A ty sa nesmej." Okríkla ma a potom sa začala aj ona smiať. Rory vytrhol Billovi slamku z ruky a šmaril ju do trávy. "Čakal som, kedy to urobíš." Povedal Mek Rorymu a zasmial sa. Bill len urazene pokrútil hlavou. "A čo robí tvoj milý?" Rory sa opýtal Billa s nasadeným nevinným úsmevom. "Je niekde pri koňoch." V Billovom hlase nebolo počuť toľko sebaistoty. "Veď ty si mi o vás dvoch skoro nič nevravel, tak hovor, preháňaj." Rory zo seba urobil totálnu blaváčku, na čom sme sa išli s Lilith neskutočne udrbať. Ešte stále som mala hlavu uvelebenú na jej stehnách a niekedy keď sa smiala ju nárokom sklonila aby ma šteklila vlasmi do xichtu. "Neviem no, oficiálne sme sa dali dokopy na koncerte Koblížkov." Bill si prehrabol ofinu a s povzdychom pozrel na Meka, ktorý vyzerá, že nevníma. "Heej! Mek." zavolala som na neho snažiac sa privolať ho do prítomnosti. Ale márne. "No a ty pokračuj." Rory žmurkol na Billa a natiahol sa v tráve. "Nie je moc o čom." Bill na Roryho vyplazil jazyk. "Čo si taký suchý." Lilith sa zasmiala a zas ma pošteklila vlasmi na tvári. "Nie som suchý." Bill prevrátil oči a povzdychol. "Asi sa mi chce spať." Zívla som si na to. "To nemyslíš vážne." So smiechom ma okríkla Lilith a pošteklila ma na bruchu. Strhlo ma a zaškúlila som na ňu. "A mňa bolí ma chrbát, o koho sa môžem oprieť?" Mek sa sladko usmial, až sa mu nedalo odolať. "Ku mňe poď." Bill na neho vyplazil jazyk a Mek zložil svoje krasne pozadie zo skejtu a priblížil sa k nemu. "Jedna tu chce spať, druhého bolí chrbát. No pekne." Skonštatoval Rory. Bill Meka potiahol, chytil pod pazuchy a ako veľkú plyšovú pandu si ho oprel o seba. Lilith na do mnou robila xichtíky a čakala, kedy puknem od smiechu. "Ježiši vy ste blbé." Dovolil si zapoznámkovať Rory, keď nás videl. "Na čo im to hovoríš, keď to už dávno vedia." Podpichol ešte viac Bill. Mek sa len sladúčko zasmial a Bill mu dal ruky okolo pliec, ako keby zozadu stískal plyšáka, ktorý je na ňom opretý. "Asi to má niečo do seba, keď na niekom ležíš, moc to uspáva." Povedal Mek a pozrel na mňa, keď som otočila hlavu. Stretli sa nám oči a začali sme sa obaja smiať. "Ja ten problém nemam." Zahniezdil sa Rory a jednu nohu vystrel do hora. Sledoval svoju špičku plátenej tenisky akoby lietajúcu na oblohe.
Po ďalších desiatich minútal leňošenia sme sa vybrali ďalej. Rozhodli sme sa pokračovať. Cesta bola čím ďalej, tím viac rozbitá a našim skejtboardom sa to prestávalo páčiť. "Ľudia, ak si nechceme zničiť skejty, mali by sme ísť pešo." Otočila sa Lilith, ktorá išla úplne v predu. "Máš pravdu." Pritakali sme a zastali. Každý si vzal svoju dosku pod pazuchu a šli sme ďalej. Cestu obkolesovali len pofidérne malé lúky na ktorých koncoch začínali lesy.
Po ďalších piatich minútach chôdze sa cesta naozaj zúžila a pripomínala skôr chodník. Lesy popri lúkach sa približovali a zhusťovali. Prestávalo sa mi to páčiť.
"To je ono, je to tu čím ďalej temnejšie." Po chvíli sa radostne ozvala Lilith. "No to je fakt super. " Pozrela som na ňu mojim vyšperkovaným 'to myslíš vážne' pohľadom s kvapkou irónie v očiach i v hlase.
Zašli sme ešte ďalej a chodník už obkolesovali stromy. "Fakt nikto neviete kde to vedie?" Opýtal sa vyzvedavo Rory. "Fakt nie, po dlhom kuse cesty by sme sa zrejme objavili vo vedľajšej dedine." Odpovedal Bill.
Les sa zahusťoval a ja som len sledovala okolité stromy. "Aha čumte!" Lilith ukázala smerom do lesa. Medzi stromami bol nejaký zrub. "Ideme sa tam pozrieť, však." Potešil sa Bill a predbehol Meka aby mohol ísť ku Lilith. "No samozrejme." Šibalsky na neho pozrela a vyrazila medzi stromy. Za ňou sa rozbehol Bill a Mek s Rorym sa pridali. Tak sa mi za nimi nechcelo, ale šla som. Ocitli sme sa pri zrube. Lilith už natešene skackala pri pootvorených dverách ktoré mohli každú chvíľu odpadnúť. Obdivujem, že sa ničoho nebojí. Ani to najdesivejšie miesto by jej nenaháňalo strach, alebo by jej strach naháňalo, ale ona strach miluje. Neviem, naozaj sa v nem nevyznám. Tými čiernymi očami dokáže oklamať každého, je to neskutočne sexy. "Na čo čakáš, choď dnu." Popohnal Bill Lilith čakajúc pri dverách. "Veď už idem." Nadšene a zároveň so vzrušením v hlase povedala Lilith. Otvorila dvere a opatrne nazrela dnu. Vkĺzla tam a za ňou šiel hneď Bill. Rory mykol plecami a už ho tiež nebolo. Pozreli sme sa s Mekom na seba. "Poďme." Povedal Mek ležérne a vošli sme dnu. Lilith s Billom už skúmali druhú miestnosť, zatiaľ čo Rory zisťoval bezpečnosť a čistotu starej zaprášenej pohovky ledabolo prekrytej bielou plachtou, ktorá vyzerala o dosť čistejšie. Bol tu nejaký starý stôl, rozbité okná a hlavne dosť prachu. Nie je to tu zas tak strašidelné. Vošla som cez klenbu do druhej miestnosti. Boli tam polorozpadnuté drevené schody. Bill pozeral do otvorenej skrinky. Bola tam nejaká stará whiskey a poháriky. Viac som si nevšimla. "No super ešte je tu aj chľast." Odstúpil Bill od skrinky a privrel dvierka. "Čo povieš?" Lilith vzala z okenice starý zdobený nožík s nápisom roku 1921. "Páni, ten je starý." Žasla som. "A nádherný." Usmiala sa a položila ho nazad. Chalani vedľa už sedeli na starej pohovke a rozprávali sa na čo by sa to miesto dalo využiť. Bill navrhoval emácku základňu. Keď som sa otočila, Lilith už liezla hore po schodoch. Nevedela som či ísť za ňou, alebo ísť kecať s chalanmi. Napokon som sa rozhodla ísť za ňou. Musím na ňu dať predsa pozor.
"Na čo si sa sem dojebala?" Smiala sa Lilith a prekračovala hranol spadnutý na zemi. "Dať na teba pozor." Vyšla som zo schodov. "Pozor pred čím prosim ťa? Pred zaprášeným nábytkom?" Odľahčene sa zasmiala. "No, napríklad tá skrinka vyzerá veľmi nebezpečne." Zaškúlila som na ňu, pretože ma ten jej bezstarostný smiech niekedy vedel vytočiť. Skúmala miestnosť pod klopenou strechou zatiaľ čo ja som stála a pozorovala ju. Otočila sa na mňa. "Nebodaj si sa urazila." Zase sa bezstarostne zasmiala. "Kdeže." Odfrkla som ironicky. "Ale no ták." Povedala a dívala sa cez malé okienko v streche. "Čo je?" Povedala som s prízvukom nič netušiaceho dieťaťa. Šla som ku skrinke a pozorovala staršiu rozpadnutú sedačku. Lilith mi neodpovedala, len prišla ku mne. Stála som chrbtom ku skrinke, ktorá mi bola niečo do pása, ani nie. "Veď sa neondi." Pristúpila ku mne bližšie, takže som sa opierala krížami od slrinku. "Neondím sa." Povedala som naštvane a odvrátila zrak. "Naozaj?" Stále sa mi snažila dívať do očí, ale ja som jej pohľad stretnúť nechcela. Pootočila som hlavu. "Naozaj." Šepla som. Chytila ma za bradu a otočila hlavu tak aby som sa na ňu dívala. Bola čím ďalej bližšie. Toto už snáď ani nie je tá Lilith, ktorú poznám. "Prečo sa mi nechceš dívať do očí?" Spýtala sa ma. Mlčala som.
"Fajn, tak ma aspoň pobozkaj." Povedala a stále ma držala za bradu, ale jemnejšie. Čože to? Pobozkať!? "Keď už nehovoríš, tak ti k tomu dám aspoň dôvod." Bola som zaskočená, nevedela som nič povedať. Pobozkala ma. Ani som sa nenazdala a naše jazyky boli spojené. Ani neviem kedy, ale chytila ma za zadok, vydvihla a posadila na skrinku. Netuším, čo sa to práve teraz deje, ale asi som sa zamilovala. Zamilovaná do svojej najlepšej kamarátky? Prečo nie.
Oddelila naše pery, zadívala sa mi do očí a povedala: "Milujem ťa." Usmiala sa. Úsmev som jej opätovala a zmohla som sa na slovíčko. "Ako dlho?"
"Neviem, ani neviem kedy som na to prišla, ale proste to tak je." Objala ma. Ešte stále som sedela na skrinke. "Čo teraz?" Zošuchla som sa zo skrinky. "Ako či myslíš?" Spýtala sa. "Celkovo." Odpovedala som jej skrátene a dívala sa na ňu. Chytila ma za boky. "Chcem byť tvoje dievča, ale myslím, že ty ma nechceš, tak budeme robiť akoby nič." Pritiahla si ma ešte kúsok bližšie. "Keby som ťa nechcela, tak sa s tebou nebozkávam." Zasmiala som sa hanblivo a silno ju objala. Zaborila mi hlavu do krku. Je taká cute keď sa so mnou objíma. "Takže spolu budeme chodiť?" Opýtala sa s tou detskou radosťou. "Ano." Usmiala som sa a dala jej pusu na pusu. Boli sme skoro rovnako vysoké, teda s mojimi vlasmi sme boli rovnako vysoké. Takže sa nebudem musieť dávať na špičky, keď budem chcieť pusu. "A povieme to aj tým trkvasom dolu, však." Zasmiala sa a chytila ma za zadok. "Nie len im." Dala som jej pusu na krk, chytila za ruku a zatiahla ku schodíkom dolu. Zišli sme a išli sme sa pridať k chalanom. Vôbec som neverila tomu, čo sa práve teraz stalo.
So guys, špeciál je dokončený, takže ďalší diel očakávajte normálne. Ďakujem za hlasy, komenty a ready.  Ja sa s vami lúčim a stretneme sa v ďalšom dieli.