die for you - SK

die for you 28.

Zobudil som sa do slnečného dňa. Výborne, naši dnes odídu. Ešte pred tým, než pôjdeme do BA by som rád zavolal Paľka ku mne. Veľmi mi chýba a chcem byť tak hrozne s ním. On je dôvodom môjho úsmevu, on je moje šťastie.
Keď som sa upravil a naraňajkoval, hneď som mu zavolal. Napodiv súhlasil a prišiel keď naši odišli. Čakal som ho pred bytovkou a keď som ho konečne uvidel, bol som najšťastnejší chalan na svete.
"Ahooooj." Hodil som sa mu okolo krku a nemienil ho pustiť.
"Ahoj." Povedal mi milučkým tónom do ucha. Ruky som mu spustil nižšie na zadok a keď si to všimol tak sa odtiahol a zasmial sa. Vybehli sme hore do bytu a zavreli sa v mojej izbe.
"Nechceš papať, alebo niečo na pitie?" Opýtal som sa a strčil ho na posteľ.
"Možno neskôr." Úprimne sa na mňa usmial a mal som chuť sa na neho pozerať do nekonečna a dlhšie. Sadol som si ku nemu a položil mu hlavu na plece.
"Vravel som ti už, ako veľmi ťa ľúbim?" Opýtal sa ma a dal mi pusu do vlasov.
"Myslím, že hej, ale môžeš znovu." Jemne som ho postrčil  na vankúš a uvelebil svoju hlavu na jeho hrudi.
Asi 15 minút potom mi vravel, ako ma miluje a ako si ma váži, zložil mi dokonca krátku básničku len tak z hlavy. Milujem keď odkryje jeho umeleckú stránku, ale chcem ho počuť spievať, len mu to zatiaľ nechcem povedať, lebo by ma nakopal.
"Spomenul som si na to papanie, našlo by sa niečo?" Škrabkal ma vo vlasoch a ešte stále sme ležkali.
"Že váhaš, neurobíme si toasty?" Zajasal som pri pomyslení na jedlo.
"Mohli by sme." Potešil sa. Vstali sme z postele a išli robiť toasty.
Vyberal som nadšene maslo, šunku, syr, kečup a horčicu a tešil sa na jedlo. Zapojil som toastovač a pozrel na Paľka.
"Ty sa nesmej!" Zahriakol som ho a začal som sa smiať tiež.
"Dúfam, že si nezabudol, že mäso nejem, takže mne bez šunky." Povedal zrazu vážne. Priznám sa, bol by som aj zabudol. Ešte že mi pripomenul, lebo by bol trapas.
"Ale jasné, jasné, nezabudol som." Povedal som s mierne ironickým podtónom.
"Hrozný si." Zasmial sa úplne roztomilo a ukázal svoje nádherné zúbky. "Ja viem, prepáč." Urobil som na neho psie oči a dal som toasty do toastovača. Zrazu ma objal zo zadu. Vôbec som ho nepočul sa postaviť zo stoličky. Držal ma v objatí zozadu a ja som pomaly natieral toastíky. (Toto znie ale veľmi úchylne XD nevadí.) Priblížil sa hlavou ku mne, pretože som zacítil jeho dych. Dal mi pusu na ucho, ktoré bolo síce mierne pod vlasami, ale aj tak mnou prešli zimomriavky.
"Láska nerozptyľuj ma." Usmial som sa, pootočil hlavu a vlepil mu pusu na líce. Presne toto by som si vedel predstaviť každý deň. Každý deň byť s ním, počuť jeho hlas, cítiť jeho vôňu, dotyky a bozky. Len tak ležať v posteli, alebo robiť spoločne jedlo, pozerať film, či sa len tak rozprávať.
"Nemôžem si pomôcť." Chytil ma za pás a ruky strčil pod tričko. Nevedel som, čo zamýšľa a snažil som sa upokojiť, no moje telo malo na danú situáciu úplne odlišný názor. Jemne mi prešiel prstami po bruchu, stále stál za mnou, tentokrát však tesnejšie.
"Nechaj ma aspoň vybrať toasty z toastovača." Povedal som rozochvene a vypol toastovač.
"Ako si želáš." Vytiahol ruky spod môjho trička. Horko-ťažko som vyondial tie toasty na tanier a bol som rád, že som urobil aspoň 4.
"Môžem pokračovať?" Spýtal sa šibalsky Paľko a potiahol ma za pás ku sebe. Tentokrát sme boli ku sebe otočení tvárou a dotýkali sme sa nosmi. Milujem ho, keď sa správa tak sebavedomo. Vôbec mi ku nemu nepasuje tá smutná a utiahnutá stránka.
"Môžeš." Pobozkal som ho. Teraz sa už môžem venovať plne jemu. Nabudúce aspoň budem vedieť, že jedlo je len zámienka aby ma mohol napadnúť zozadu.
Pomaly ma potlačil dozadu a posunuli sme sa ku linke. Keď už som bol krížami opretý o linku, chytil ma za zadok a posadil na ňu.
"Láska?" Opýtal som sa ho, či pre mňa náhodou nemá vysvetlenie. Vôbec som nevedel, čo bude pokračovať, ale nenamietal som, pretože sa mi to páčilo. Vlastne som bol v siedmom nebi. Nerobil som nič, len s ním spolupracoval, ale ako vidím, stačilo to. Vyzliekol mi tričko a ja som len žasol, že je tak sebavedomý. Vzrušuje ma tá predstava, že som sa mu momentálne celý oddal a môže si so mnou robiť čo len chce. Verte mi, že som mal problém udržať toho tam dolu pod kontrolou. Začal mi bozkávať krk. Chytil ma a mal ma vydvihnutého za zadok. Stále ma však bozkával a ja som bol totálne v šoku, ale asi som sa práve naučil definovať: "cítim sa ako v raji". Odniesol ma ku mne do izby a položil na posteľ. Vyzliekol si tričko a sadol si na mňa. Keď som uvidel to jeho úžasné, štíhle, bledé bruško, mal som pocit, že sa mi nohavice zmenšili o pár čísel.
"Ako ďaleko ešte chceme zájsť?" Opýtal sa ma.
"Ako ďaleko len chceš." Usmial som sa a teraz som bol odhodlaný s ním robiť čokoľvek. Myslím, že všetci viete, na čo narážam.
Hey hou! *.* nový diel je na svete a teraz som sa trochu rozšoupla, ale aj tak je to celkom cenzúrované dielo. Myslím, že nové diely budú pribúdať len tak, ako ich budem mať napísané a písať budem len podľa času a nálady. Mimochodom, Billove prázdniny sa pomaly končia, čo znamená ukončenie prvej série. Ale ešte nejaké zážitky pred sebou má, takže užívajte spolu s ním :) uvidíme sa v ďalšom dieli :) ďakujem za support, reads atď :* I love you all ♥