die for you - SK

die for you 36.

Zobudilo ma akési čudné klepkanie. Prešiel nejaký ten čas než som sa prebral a zistil, že niekto v kuchyni vyklepáva rezne. To sú zas doma, och nie. Pretrel som si oči a úplne nemastný neslaný som vyšiel z izby. Potreboval som cítiť vodu na mojej tvári, ale v prvom rade vyprázdniť cisternu.
Keď som bol už ako tak prebratý a daný dokopy, vyšiel som z kúpelne. Nechcelo sa mi moje spacie trenky vymeniť za niečo slušnejšie, ale musel som, kedže doma nie som sám.
"Dobré ráno." Povedal otec v zásterke s klepáčikom na mäso. Nadvihol som jedno obočie. "Dobré." Prehlásil som a dovalil som svoj zadok na stoličku. Do kuchyne prišla mamina, ktorú som dnes ešte nevidel, čo ma celkom prekvapuje vzhľadom k hustote obyvateľstva tohto bytu. "Ahoj zlatíčko." Nahla sa ku mne a vystískala ma. "Mamí." Zamraučal som. Šla ku šporáku a ja som ju len pozoroval. Bol som hladný, ale nechcelo sa mi urobiť ani len jeden pohyb naviac. Vytiahla z rúry pliešok s bábovkou. Rozžiarili sa mi oči. Narovnal som sa a pritiahol stoličku ku stolu. Tak nejak som veril, že mi to naservíruje rovno pred nos. "Zlatíčko chceš papať?" Pozrela sa na mňa a krájala si s kľudom bábovku. No nie mami, sedím tu len tak z piče. Hodil som po nej túžobne-hladný pohľad a dúfal, že ma nenazve ešte detskejšie.

Keď som sa najedol, zapol som si fb. V skupine sa už dohadoval zraz na ukončenie prázdnin. Ešte týždeň a škola. A idem už do tretieho ročníka. Zamrazilo ma. Ja a škola, to nikdy nešlo dokopy.
Pridal som pár návrhov ohľadom zrazu a potom som dopozeral prvú sériu Black Butler alebo kto chce japonsky tak Kuroshitsuji.

Chcelo to zavolať môjmu milému. Pozrel som či je online na skype a keď som videl, že ho má zapnutý, zavolal som mu.
"Ahoj." Usmial sa na mňa. Okamžite som mu úsmev opätoval.
"Ako si sa vyspinkal?" Začal som na neho sladko.
"Napodiv dosť dobre." Usmial sa znovu.
"Napadlo mi, či by si dnes neprišiel ku nám a predstavím ťa našim." Uvelebil som sa v posteli.
"Ale veď tvoja mamina ma už pozná." Povedal neisto, no s úsmevom.
"Myslel som ako svojho priateľa." Úprimne som na neho pozrel.
"Ahá no." Poškrabal sa na zátylku. "Keď ja neviem." Uhol zrakom aby sa mi nemusel dívať do očí.
"To je v poriadku, nechcem na teba tlačiť." Upokojil som ho.
"Ďakujem. Vážim si to." Znovu sa radostne usmial.
"Kedykoľvek však na to budeš pripravený povedz mi a predstavím ťa." Ani som si neuvedomoval, čo chcem urobiť. Naši predsa nevedia, že nie som tak úplne na baby.
"Určite čoskoro." Povzdychol.
Ešte sme krátko debatovali a potom som šiel za rodičmi, či im netreba pomôcť. Ja viem, prekonal som sa. Ale aj ja mám nejaké to svedomie.
Keď som dokončil moje práce žienky domácej, trapný pokus o rým, šiel som napísať do skupiny ohľadom toho zrazu. Mali by sme sa o tom viac porozprávať. Kedy, ako, kde, veď to poznáte. No a hlavne kto! Bol som zavretý v izbe so zatiahnutými žalúziami a snažil sa nepočúvať našich ako sa v spálni chichúňajú. Nechcem vedieť čo robia, fakt nechcem.
skupinový čet:
Sarah: ja by som povedala, že vytvoríme udalosť na fb, nech to má trošku grády :3
Iwis: súhlas :3333 čím viac ľudí, tým lepšie ^^
Ja: určite, tak kto ju vytvorí? A pozvite všetkých fajn ľudí! :3
Úprimne som z toho vážne nadšený, mali by sme premyslieť aj program.
Mek: dosť dobrý nápad Sari ^^ ja ju môžem vytvoriť ^^
Sarah: supeeer, tak ju vytvor a hneď nás aj pozvi aby sme mohli pozývať ďalších :3
Mek: idem na to ^^
Iwis: už mám v hlave minimálne 100 ľudí čo pozvem xD takže šup :3
... Bude to proste bomba, neskutočne sa teším.
Po nejakej chvíli sme už rozposielali pozvánky všetkým možným fajn ľuďom. Prehodili sme pár slov aj o programe a pred tým než Mek vytvoril na fb tú udalosť sme dohodli presný dátum aj čas začiatku.
Boli tri hodiny poobede a ja som totálne umieral od tepla. Naši išli niekam do mesta a ja som bol v byte zase sám. Chvalabohu. Povzdychol som. Šiel som zobrať do chladničky monster. Na niečo predsa umrieť musím. Zvalil som sa do postele a pred tým než som otvoril chladenú plechovku som si ju oprel o čelo. "Ja nechcem školuuuu." Zaskuvíňal som keď som si spomenul čo ma o týždeň čaká. Different day, same shit. Odpil som z monstera a položil ho na zem vedľa posteli. Začal som objímať paplón a rozmýšľať nad životom ako najväčší filozof. Bill III. Soľný, teší ma. Ach jaj, vyzerá to že dnes mi zas ide. Vlastne... No ako tradične. Vystrel som sa a načiahol znova po monster. "Pome niečo robiť." Povedal som sám pre seba. Ajaj, samomluva prichádza ruku v ruke so schýzou. To je zlé.
Vzal som mobil a vypeckoval Falling In Reverse - Fashionably Late. Chvíľu som si poskackal po izbe a potom som znovu odpadol do postele. "Chcelo by to niekam sa posunúť." Zamrmlal som sám pre seba a znovu odpil z plechovky.
Celé poobedie som strávil v posteli filozofovaním. Kam to posunúť? Túto otázku som si položil minimálne 100x a aj tak mi nič nenapadlo. Necháme to na osud.
Bolo jedenásť hodín večer a nedalo sa mi zaspať. Ja viem že nezvyknem chodiť spať takto skoro, ale nudil som sa. Nakoniec po hodine márnej snahy o spánok som si zapol Pána prsteňov a pokúšal sa pri tom zaspať. Asi v polovici filmu sa mi to podarilo, ráno som sa zobudil a pozrel na môj vybitý notebook. "Takto som ťa potrápil." Zasmial som sa a následne pokrútil hlavou. Bežne sa rozprávam so svojim ntb. Šiel som si spraviť raňajky. No ako sa to vezme, raňajky o jedenástej.
Najedol som sa a vzal som do ruky mobil. Bolo treba doriešiť zase pár vecí.
Tákže káčatká, ďalší diel je na svete. Má cenu sa vôbec ospravedlňovať za zmeškaný termín? Asi už nie xD takže užívajte prázdninky a čítajte, sayonara ^^