Z Paľovho pohľadu:
"Ja sa ho nevzdám. To nejde!" Povedal som sám pre seba, však dosť hlasno.
Týždeň som bol len smutný a hľadal spôsob ako zabudnúť. Teraz budem naozaj bojovať za to, v čo verím aj keby som si za tým mal stáť sám. Toto ma naučil Andy. Práve ten ma vytiahol hrobárovy z lopaty, keď som sa stal emo a chcel ísť tak veľmi za otcom. Ja verím v lásku. Verím v to, že aj láska medzi dvoma chlapcami je láska. Láska nerozlišuje pohlavie ani rasu. Preto je tak dokonalá. Vzal som do ruky mobil a vytočil odhodlane Billovo číslo. Potrebujem sa mu ospravedlniť za to, že som neodpisoval, nedvíhal telefón a nebol schopný s ním komunikovať.
"Ano?" Ozval sa zvedavý hlas na druhej strane telefónu.
"Ahoj Bill, tu je Paľo, máš chvíľku?"
"A.. Ano. Samozrejme." Ostal zaskočený.
"Musím sa ti ospravedlniť."
"Prečo, prosím ťa?" Znel smutne.
"Za to, že som ti asi zlomil srdce. Prepáč."
"Práve teraz... sa začalo hojiť." Usmial som sa.
"To znamená, že mi odpúšťaš?" Vydýchol som nádejne.
"Keď niekoho miluješ, je prirodzené mu odpustiť."
"Tiež ťa milujem. Prosím poď na facebook, tam ti napíšem. Pa."
"Dobre, pa."
Išiel som na fb a vysvetlil mu všetko. Všetko som mu vyrozprával. Bol by som ho pozval von, alebo by som mu to povedal cez telefón, ale mám obmedzený kredit.
Pochopil ma a odpustil mi. Zatiaľ som mu však na rovinu nepovedal, že mi zakázali sa s ním schádzať.
Ja blbý.. Čo som si myslel, keď som sa išiel s mamou "vážne" porozprávať o tom, ako sa so mnou Barbora rozišla a o tom, že som sa znovu zamiloval. Tento krát naozaj. Bohužiaľ trvala na tom, aby som jej povedal kto to je a vypáčila zo mňa Billa. Bol som tak nadšený, že som tiež povedal aj o bozkávaní a z toho jej ešte viac cvoklo.
Rozmýšľal som a to mi nedovolilo mať pokojnú myseľ. Keď žil otec, tak som sa o takých veciach bavil s ním. Potom keď umrel sa moja mama psychicky zosypala načisto a o pol roka na to, musela v tom čase moja jediná opora - sestra, odísť za prácou do Nórska. Našla si tam priateľa aj byt. Dobre tam zarába a na Slovensko sa vrátiť nemieni. Veď prečo aj... Má tu len šialenú matku a brata so samovražednými sklonmi, ktorý navyše zistil, že je teplý. Prečo by sa za nami vracala? Sme jej jediná blízka rodina, potom je tu ešte matkina sesternica, ale tá ani nevie, kto som.
Sestra mi občas posiela nejaké peniaze, lebo vie, že teraz od mamy nič nedostávam. A na tieto sviatky sľúbila, že príde aj s priateľom. Tak veľmi sa na ňu teším.
Browsujem si tak fb a zrazu uvidím niečo... O MÔJ BOŽE
Pomyslel som si a hneď som si to overil.
"Áááá, je to onóó... Budú mať koncéért." Začal som vrieskať a skákať po izbe ako nejaká mokrá trinástka. (dajme tomu, že je to v tom meste, v ktorom bol ten zraz a už by som mu mala vymyslieť meno... Tak Banská Bystrica :D ) "Koblížci majú koncert v Bystricííí. Áá." Samozrejme, že tam idem. Aj keby som mal na ten koncert utiecť! No a je to za týždeň, takže môžem začať plánovať.
blikla správa
Bill: ahoj, nezašiel by si so mnou na koncert Koblížkov? Ak ich teda počúvaš :3
Ja: už asi 5 minút sa tu vytešujem, že tam určite pôjdem :) tak ideme spolu? :p
B: a pôjdeme ako kamoši alebo?...
Ja: pozývam ťa na rande, na koncert Koblížkov :) budem rád, ak pôjdeme spolu :) tak?
B: bude to to najúžasnejšie prvé rande :* teším sa :)
Ja: prosím ospravedlň ma, musím sa ísť prefackať, či to nie je sen :3
B: oki, ale dávaj na tú krásnu tvár pozor ;)
Ja: oukey, budem :) pa
B: paaa :*
Nemôžem tomu uveriť. Ja som pozval Billa na rande. Mal som dúhové myšlienky, až kým mi to nedošlo. Ako sakra ujdem? Ak by som tam veľmi chcel ísť, tak by som mamu presvedčil, že tam budú aj baby. Normálne baby a že je to normálny koncert. Normálny rockový koncert, no aj tak by šla so mnou. Ale sú to Koblížci s ich textami a pozval som Billa... Síce, mama nevie ako vyzerá... Nie, tiež zlý nápad. Bill by ma určite chcel chytiť aspoň za ruku, keď už je to rande.
Po hodine rozmýšľania som ostal na tom istom, neviem, čo urobím. Znudene som sa presunul do stiesnenej kuchyne a otvoril chladničku.
Jogurty, saláma, staré maslo, vo dverách mlieko, dole v boxe nejaká zelenina a vajíčka. Pokrútil som znechutene hlavou. Som vegetarián a mäso jem iba keď naozaj musím. Nieže by mi to nejak nechutilo, ale nemôžem to dať do úst, keď je to živé. Teda bolo..
Aké máme jogurty? V hlave som si položil túto vražednú otázku a vzal jeden Zvolenský. No super, jahodový. Vytiahol som zo šuflíka lyžičku a pachrtne som strhol víčko na jogurte. Išiel som si sadnúť do obyvky a pozrieť čo je v telke. Ako vždy nič a aj tak čo narobí človek so siedmimi programami? (prosím no hate za tie gramatické chyby :D)
Zpozornel som akurát, keď v telke dávali niečo o Ozzym Osbourne. To je ale týpek. Spomenul som si, že môj otec bol na koncerte Black Sabbath a stretol tam osobne Ozzyho a aj mu podal ruku. (tak logicky ho tam stretol keď je to ich spevák, alebo bol, to je fuk :D) Rozprával mi to, keď som sa už ako 12-ročný zaujímal o trochu tvrdej hudby. Prišlo mi to také milé, old memories. Začali sa mi po tvári kotúľať horúce slzy, ktoré prichádzali spolu so spomienkami na otca. Áno viem, veľmi rýchlo sa rozplačem...
Večer, keď prišli rodičia, už som ležal so sluchátkami v ušiach a hrali mi tam Koblížci. Veľmi som sa tešil na koncert a rande s ním.
Táákže.. Taká kratšia časť, možno trochu o ničom, ale keby som sa ešte rozpísala, tak by som musela predĺžiť vaše čakanie a to som nechcela. Ako vždy hlas a koment poteší :-)
A aby som nezabudla, táto časť je venovaná pre: Tewuskaa ^^
YOU ARE READING
die for you - SK
Romancepríbeh o mladom chalanovi... poznáte ten pocit, keď sa prvý krát zaľúbite a just do nesprávnej osoby? ako skončí príbeh mladého chlapca? happy endom? či rýchlym koncom? čítajte :)
