Beautiful Idiot (Harry Styles SK)

1. časť - "Sračky"

Znudene som sedela na stoličke v tetovacom štúdiu môjho brata. Moje oči neustále vyhľadávali hodinky, ktoré viseli na stene, na ktorej boli nalepené plagáty rôznych skupín.

"Adam, mohli by sme už ísť?" sykla som a prehodila nohu cez nohu. "Mali sme odísť už pred hodinou."

"Čakám na Harryho," prevrátil očami a ďalej niečo zapisoval do hrubého zošita. "Vravel som ti o ňom, pamätáš sa?"

"Očividne sa na teba vykašľal." prekrútila som očami a znovu strelila pohľadom k hodinkám. "Tento večer sme mali stráviť spolu, Adam. Vážne som sa tešila."

S mojim starším bratom sme mali naozaj fajn vzťah. Mala som ho rada, ale netrávili sme spolu až tak veľa času, keď že som nedávno maturovala a musela som sa plne sústrediť na školu. Rozhodli sme sa si to vynahradiť dnes večer a zájsť niekam spoločne.

"Nevykašľal. Harry je na tetovaniach závislý. Videla si ho vôbec niekedy?" nadvihol obočie, na ktorom mal piercing.

"Pár krát v časopise," zamrmlala som.

Vyzeral, že môjho brata navštevuje dosť často. Jeho ruky boli plné rôznych obrázkov.

"Neboj sa Faith, nepotrvá to dlho. Spomínal iba nejakú malú kerku na zápästie," usmial sa na mňa povzbudivo Adam. Prikývla som a z tašky som si vybrala knihu.

Známe slová mi behali pred očami. Ponorila som sa do čítania až tak, že keď sa s rachotom otvorili dvere, prekvapivo som sebou mykla.

Mračiac sa som zdvihla hlavu a zbadala pár zelených očí, ktoré ma prebodávali.

"Harry," Adam sa zdvihol zo stoličky a prešiel k nemu. "Asi ešte nepoznáš moju sestru." Mávol ku mne rukou. "Toto je Faith."

"Ahoj." usmial sa. Len som kývla hlavou a znovu sklonila hlavu ku knihe.

S Adamom začali rozoberať veci ohľadom jeho novej kerky. Nemohla som si pomôcť, ale môj pohľad stále odbiehal od riadkov knihy na kučeravé vlasy.

Povzdychla som si keď môj pohľad znova padol na hodiny. Takže kino asi nestíhame.

"Čo tu robí tvoja sestra?" Zachytila som otázku.

Adam mu stručne vysvetli, prečo tu sedím už dve hodiny.

"Hm, takže si zmaturovala?" Natočil svoju hlavu smerom ku mne. Jednu ruku, ku ktorej sa Adam približoval s tetovacím prístrojom, mal položenú na stole.

"Áno." zamumlala som. Môj pohľad stále v knihe aj keď som nevedela čo vlastne čítam.

Hodila som knihu do tašky a zdvihla som sa z nepohodlnej stoličky. Hneď ako som tak spravila zachytila som Adamov nechápavý pohľad a hučanie strojčeka na chvíľu utíchlo. "Len si odskočím."

Adam prikývol a pokračoval v práci. V rýchlosti som vyšla z tetovacieho štúdia a namierila som si to do najbližšej kaviarne. Odskočila som si na záchod a taktiež som si kúpila ľadovú kávu. Keď som sa vrátila do štúdia, obaja na mne spočinuli pohľadom.

"Čo je?" nechápavo som skrčila obočie,

"Mám pre teba prácu, Faith." doširoka sa usmial Adam.

"Adam, povedala som ti, že si všetko zariadim sama. Nepotrebujem tvoju pomoc vieš, že..."

"Že sa chceš osamostatniť, bla, bla bla." prekrútil očami a upratoval veci na svoje miesto. "Ale toto sa ti určite bude páčiť." usmial sa jeho oči žiarili. Moje zamračenie sa ešte prehĺbilo.

"Už som ti povedala, že kresliť neviem a spôsobovať ľuďom bolesť tak isto nie." Zamračila som sa, keď som si spomenula, ako mi ponúkal prácu v jeho štúdiu.

"Viem, že by to dopadlo katastrofálne keby si pracovala so mnou, ale toto nie je o tetovaní. Harry má pre teba prácu." môj pohľad hneď padol na Harryho, ktorý sa usmieval a len nás v tichosti sledoval. Nadvihla som obočie a čakala či k tomu niečo povie.

Nič nepovedal, len si prstami hladil ľavú ruku, na ktorej mal nový výtvor.

"Uhm, čo je to za prácu?" opýtala som sa. Chcela som sa osamostatniť a prácu si nájsť sama ale pochybovala som, že sa mi to podarí a zaujímalo ma akú prácu pre mňa majú.

"Adam spomínal, že si študovala dizajn, takže určite vieš niečo o obliekaní, líčení a podobných sračkách. Môžeš ísť na turné so mnou a chalanmi," pokrčil ramenami. "Budeš iba ako výpomoc, ale určite si zarobíš dosť," zaškeril sa.

"O tých sračkách viem dosť." zavrčala som ironicky. Stavila by som sa, že bez tých "sračiek" by nevyšiel z domu.

"Je to obdivuhodné, keďže sú to sračky," žmurkol na mňa ironicky a ja som sa tri krát očistne nadýchla, aby som mu nevylepila.

"Ja neviem. Naozaj." Nerozhodne som pokrčila ramenami. "Do kedy by si to potreboval vedieť?"

"Sme tu ešte tri dni a potom odchádzame. Takže čím skôr tým lepšie." prikývla som na znak, že rozumiem a sadla som si späť na stoličku. Odpila som si z kávy a položila ju na zem vedľa nohy stoličky.