- 2.kapitola -

112 9 0
                                    

Prevracala som sa na posteli a držala sa za brucho, v ktorom mi nepríjemne škvŕkalo. Pravdaže, keď sme prišli z toho golfového rezortu nemohla som ísť do chladničky a poriadne sa najesť. Počúvala som samé 'Po šiestej hodine nemôžeš jesť. ' 'Raz ti ten tuk pôjde aj do iných miest nie len do pŕs. '

A od koho som to počúvala? Jasné, že od matky.

Rozlepila som oči a pozrela sa na hodinky, ktoré ukazovali 2:43. Prehupla som nohy cez posteľ a posadila som sa. Z môjho brucha sa zasa ozývali rôzne zvuky, ktoré značili, že tam mám niečo dať. Postavila som sa z postele a postrapatila si vlasy, ktoré sa mi nepríjemne lepili na pokožku. Jediné, čo som dúfala, že cestou nestretnem matku, pretože ta by jednak neschvaľovala moje úmysly, že sa pomaly o tretej ráno idem najesť a aj moje pižmo, ktoré sa skladalo z šedých kraťasov a šedého krátkeho trička. U nej bol výzor vždy prvoradí.. aj keď sa jednalo o spánok.

Potichu som našľapovala tmavými chodbami. Drevená podlaha bola chladná a chladila ma na bosé nohy. Lenže toto nebol môj najväčší problém. Problém bol čím ďalej tým viac ozývajúce sa moje brucho, ktoré túžilo po pozornosti.

Schody som brala po dvoch, aby som čo najrýchlejšie bola dole a mohla sa pustiť do chladničky. Vošla som do veľkej kuchyni, ktorá bola zahalená tmou a sem tam osvetlená mesačným svetlom. Jediné, čo som videla bola chladnička, na ktorú boli teraz zamerané všetky moje zmysli.

Otvorila som železné dvere chladničky a chvíľkovo ma osvetlilo nepríjemne svetlo z nej. Pritvorila som oči, ktoré hladovo vyhľadávali niečo na jedenie.

Potom som to tam uvidela.

Čokoládový puding v presklenej miske. V ňom boli rôzne kusy ovocia a piškóty.

„Mňam," povedala som pre seba a oblizla si vrchnú peru. Ruky mi automaticky vystrelili k nemu a uchopili misku za úzku stopku. Vytiahla som ho a zabuchla chladničku. Jedným ťahom som otvorila šuplík s príborom a vytiahla malú lyžičku.

„Takto večer sa robia nájazdy na chladničku?" opýtal sa ma ten priveľmi známi chrapľavý hlas predo mnou.

„Do riti," zakliala som pre seba, rýchlo som strelila zrakom pred seba a žmúrila do tmy.

Moje oči zamerali jeho obrysy, ktoré boli pri malom stolíku v rohu miestnosti. Sedel na stoličke a nohy mal vyložené na druhej. V ruke držal šálku.

„Ako dlho si tu?" zamračila som sa. Počula som jeho slabé zasmiatie.

„Od samého začiatku, čo si, si razila cestu do chladničky," odvetil mi tichým chrapľavým hlasom. Mykla som plecami a lyžičkou si nabrala poriadnu hrsť pudingu. Moje oči zažiarili aj v tej tme, keď som uvidela to sústo, ktoré som si potom vopchala do úst.

„Bože," šepla som slastne. Na jazyku mi práve prebiehal orgazmus a to nehovorím o svojom žalúdku.

„Čo nemôžeš spať?" opýtala som sa Willa, keď som si šla ku nemu sadnúť. Aj v tme som videla ako mykol plecami.

Jet lag," zhodnotil sucho a odpil si z pohára.

„Whisky?" opýtala som sa, keď som si sadla oproti nemu. Sledovala som jeho rysy tváre, ktoré boli výrazne aj v tme. Od plných pier a nosa sa odrážal mesačný svit. Na čiernom tričku mal vyhrnuté rukávy a tým ukazoval svoje tetovania.

„Čaj," odvetil s pobavením v hlase.

„Whisky je na nespavosť lepšia," povedala som a znova si nabrala plnú lyžičku pudingu. Znova sa pobavene zasmial.

„A ty si čo týždeň nejedla?" opýtal sa ma zrazu a cítila som jeho pohľad, ktorý bol na mne. Prikývla som a znova si vložila lyžičku do úst.

GO HARDWhere stories live. Discover now