- 4.kapitola -

138 8 2
                                    

„Tak veľmi ma to mrzí," šepla som potichu a priložila som vreckovku, v ktorej bol ľad na Willovu roztrhnutú peru. Will sa uškrnul a sykol od bolesti.

Boli sme v kuchyni a ošetrovala som mu ranu, ktorú vďaka bitke získal. Will bol chrbtom opretý o pult a zapieral sa o neho rukami. Stála som oproti nemu a pozerala sa na roztrhnutú peru a modrú tržnú ranu na jeho lícnej kosti, ktorá sa pomaly sfarbovala ďalšími farbami.

Will sa naozaj dosť pochytil so Sebastianom a bolo ich ťažko zastaviť. Nakoniec do toho museli vkročovať Matt a jeho kamaráti.

Matka s otcom sa nevedeli na koho stranu postaviť, preto radšej ostali v úzadí. Potom ako najlepší priatelia išli radšej Sebastiana odprevadiť domov. Ale aspoň trochu zábavy sa na tejto svadbe stalo.

„Povieš mi, čo to malo znamenať s tým tvojim snúbencom ? Zaslúžil by som si to vedieť, keď som schytal pár rán... vďaka tebe," hovoril pomaly chrapľavým hlasom. Bolo vidieť, že ho tá pera aj zranenia na lícnej kosti bolia, ale nedával to na sebe vedieť.

„A ja že budeš chcieť odmenu," povedala som pobavene s pohľadom upretým na jeho zráňanú peru.

„Už som povedal, že to na teba nebudem skúšať," odvetil mi. Vzdychla som si a pozrela som sa mu do oči.

„Proste sme sa rozišli," mykla som plecami.

„Vyzerá to rozhodne na zaujímavejší príbeh ako to, že ste sa len rozišli," povedal s malým úsmevom. Nadvihla som obočie trochu sa pousmiala.

„Nie je to nič zásadné. Chodili sme spolu asi od sedemnástich. Prvá láska od vedľa," pousmiala som sa nad spomienkou a mykla som plecami „prvý bozk. Prvý sex, ktorý musím uznať bol dobrý," vzdychla som si.

„A že si na ženy," prehovoril pobavene Will. Pozrela som sa mu do očí a usmiala sa.

„Naozaj som. K tomu sa dostaneme postupom. Jednoducho.. otec mu potom začal dávať viacej zodpovednosti a peňazí. A ako každý vie, peniaze neskutočne menia človeka. Zmenili aj jeho," povedala som už s neutrálnou tvárou a znova priložila ľad na Willovu peru. Jeho smaragdové oči ma sledovali. Kuchyňa bola osvetlená len jemným svetlom nad kuchynskou linkou. V tme bola jeho sánka ešte výraznejšia.

„Zistila som, že ten život, ktorý žijem... jednoducho ho žiť nechcem," pousmiala som sa a znova pohľadom klesla na jeho peru „Zistila som, že chcem ženy.. a tak... takže jedného pekného dňa som o tom povedala rodičom a odišla som. Najprv namietali, že odídem, ale keď som im povedala, že som na dievčatá... ostali ticho," zasmiala som sa.

„S tým tvojim ex- snúbencom si sa ani nerozlúčila ?" opýtal sa ma potichu a pri tom našpuľoval spodnú peru ako to robil furt. Lenže teraz ju mal trochu opuchnutejšiu.

Nad otázkou som len pokrútila hlavou. „Nechcela som sa s ním stretnúť. Vravím... už nebol taký ako pred tým a ja som si s ním už viacej nemala čo povedať."

Will len chápavo prikývol hlavou. Jazykom si prešiel po kúsku spodnej pere. Možno to robilo to prítmie v tejto izbe a aj to, že vonku hrala nejaká pomalá pesnička, že som sa musela na neho pozerať a niečo ma ku nemu naozaj tiahlo.

„Um.. máš tu krv," povedala som a ukázala som pod golier bielej košele.

„Som zvedavý, komu patrí," povedal pobavene Will a začal si rozopínať gombíky na košeli. Jednou rukou som ho chytila za ruky a tým ho zastavila rovno vtedy, keď košeľa začala odhaľovať tetovania na hrudi. Prekvapene sa na mňa pozrel.

Mlčky som na neho hľadela a pozerala sa mu do očí. Nevedela som, či je dobrý nápad, aby sa tu rozopol. Vlastne teraz bolo naozaj ťažko vysvetliť si moje myšlienky a rozumové pochody.

GO HARDWhere stories live. Discover now