GO HARD

- 10.kapitola -

*RAVEN*

Mračila som sa na číslo na mobile. Nakoniec som to so vzdychnutím zobrala.

„Áno, Sebastian?" opýtala som sa ho.

„Ahoj Raven," ozvalo sa z druhej strany. „Neruším ťa?"

Pozrela som sa na svoje polonahé telo a na Scottov široký úsmev. Srdce mi stále divoko bilo a ja som sa stále snažila aby s tým už prestalo.

„Nie vôbec, čo potrebuješ?" opýtala som sa ho.

„Potrebujem si s vami dohodnúť stretnutie," odvetil Sebastian. Pery som spojila silno k sebe zatiaľ čo mi v myšlienkach behala včerajšia noc. Moje nohy sa roztriasli pri myšlienke na to, čo sme spolu s Williamom robili. Jeho dlhé prsty...

„Raven?" ozvalo sa z druhej linky.

„Uhm počúvam ťa," povedala som rýchlo. „Načo?"

„Kvôli tomu foteniu," odvetil mi nadšene a zasmial sa. „Viete sa so Scottom ešte do zajtra dopraviť do New Yorku?"

Vyskočila som na nohy a pocítila som trošku náznak záchrany. „New York? Jasná vec. Ešte dnes zabezpečím to, aby sme tam boli."
„Super! Napíšem ti všetky detaily."

Zložila som telefón a doširoka som sa usmiala na Scotta.

„Bal veci, odchádzame."
Scott prevrátil oči. „Nemyslíš vážne, že ideš zasa utekať pretože si sa s ním vyspala."

„Vôbec," povedala som možno až príliš previnilo a rýchlo som začala utekať po byte. „Zaistíš nejaký let?"

„Klamárka!" zvolal na mňa. „Prečo tam vlastne ideme?"

Vystrčila som sa z dverí. „Aha, zabudla som ti povedať. Sebastian sa s nami chce stretnúť. Kvôli foteniu."

Možno som mala väčšie šťastie ako som si myslela. Viem, že možno nebola možnosť, aby som sa s ním znova stretla... ale nechcela som to riskovať. Radšej pôjdem do iného štátu... aj mimo európsku úniu.

Scott zapišťal a ja som sa na neho zamračila.

„Kde mám kávu a dontt?" premerala som si ho zatiaľ čo on zneistil. Potom sa na mňa doširoka usmial.

„Nemala si vyhodiť Williama, možno by ti nejakú doniesol."

„Idiot."

***

Kráčala som po úzkych schodíkoch do malého, osobného lietadla. Vybaviť na tak rýchlo nejaké lietadlo sa veľmi nedalo. Ľahšie si bolo prenajať vlastné. Nikdy nepreferujem niečo takéto, ale keď ma to dostane z Páriža... je mi to naozaj jedno. Hlavne musím byť preč. Bolo niečo pred piatou hodinou a slnko už pomaly začalo zapadať.

Hodila som sa do koženej sedačky a kapucňu, ktorú som mala cez hlavu som si dala dole.

V hlave som mala stále včerajšiu noc. Myšlienok na ňu som sa nevedela zbaviť.

„Detaily si poprosím," povedal vysmiato Scott a sadol si oproti mne. Tým prerušil moje myšlienky.

„Dáš mi trochu dýchať prosím?" Nadvihla som obočie. Scott si len zamrmal popod nos a ďalej som to neriešila. Radšej sa budem teraz sto percentne venovať robote ako mysleniu na chlapa... aj keď je s ním sex taký, aký je... aj keď to len veci komplikuje...

Lietadlo sa začalo pohýnať v momente, keď mi zavibroval mobil. Vytiahla som ho z vrecka na mikine a otvorila sms-ku, ktorá mi tam blikala.

Od: 7514-532-9840