GO HARD

- 24.kapitola -

*RAVEN*

Prešli tri týždne od toho, čo ma William zavolal s ním spoločne bývať. Zakaždým, keď som si na to spomenulo som sa cítila ako keby som nemala kyslík. Do teraz som mu na to neodpovedala. Will sa snažil na mňa netlačiť s odpoveďou, aj keď mu to úprimne veľmi nešlo.

V rukách som držala Ninu, ktorá už bola poriadne veľká žena. Teda zasa nie tak poriadne, ale už sa všelijako smiala a do rúk chytala všetko čo jej prišlo.

„William príde?" opýtala sa ma Chloe, keď ukladala hračky, ktoré boli porozhadzované na zemi.

„Nevedel či to stihne," odvetila som jej a posadila som sa na gauč. Bola som u Chloe doma. Spoločne s Mattom nás pozvali na večeru. William mal ale nejaké veci, ktoré musel riešiť ohľadne hotela a nebol si istý či to stihne. V poslednom čase sme spoločne netrávili veľa času. Buď som mala veľa práce ja alebo on. Úprimne mi to nejak neprekážalo. Nechcela som riešiť spoločne bývanie.

„A kedy už konečne spolu budete bývať?" Chloe sa posadila vedľa mňa a zobrala si do ruky čaj. Urobila som na Ninu grimasu a ona sa na tom začala smiať. Snažila som sa potlačiť to, že kvôli tej otázke som bola nahnevaná.

„Neviem," odvetila som jej rýchlo.

„Raven, neviem na čo čakáš-"

„Mohli by sme to láskavo prestať riešiť?" otočila som sa na ňu a nadvihla som obočie. Chloe sa na chvíľu zarazila ale potom prikývla.

Mobil, ktorý som mala položený na stole začal zvoniť. Ninu som dala Chloe do náručia a zodvihla som ho.

„Ahoj Prdelka," ozval sa hravý Williamov hlas.

„Ahoj," usmiala som sa a odišla som z obývačky, keď som si uvedomila, že Chloe na mňa pozerá.

„Chýbam ti?" zapriadol. Srdce mi odporne stislo.

„Veľmi," šepla som. Naďalej som sa prechádzala rodinným bytom. Cítila som určitú nervozitu, ktorú som potrebovala vychodiť.

„Dnes to nestíham, a večer prídem neskoro, takže zajtra ráno sa vidíme?" Počula som ho ako niekam kráča a niekto sa mu zdraví.

„Pravdaže," prikývla som mu a oprela som sa o stenu na chodbe.

„Rozmýšľala si nad spoločným bývaním?" opýtal sa ma z ničoho nič. Žalúdok mi začalo zvierať a musela som pritvoriť oči. Silno som stisla pery k sebe a vydýchla som.

„Ešte nie, prepáč. Nemala som čas," zaklamala som. Cítila som sa ako keby sa na mňa steny tlačili a chceli ma udusiť.

„Nevadí," odvetil mi no na jeho hlase som počula sklamanie. „Budem musieť končiť. Vieš o tom, že ťa ľúbim?"

„Áno." Znova ten skľučujúci pocit.

„Ľúbim ťa Prdelka," povedal ako keby pre istotu. Tieto slová.. tieto slová, ktoré mi zakaždým spôsobili malý závrat.

Otvárala som ústa na odpoveď. Lenže som nevedela čo mu mám povedať. Mala som ho rada. Veľmi.

„Rovnako," dostala som nakoniec zo seba rýchlo.

„Uvidíme sa." Will telefonát zložil. Nervózne som si hrýzla do spodnej pery a hlavu som si buchla o stenu.

***

„Tu máš tie papiere," Scott predo mňa hodil spis papierov. Len som prikývla a venovala som sa náčrtom, ktoré boli predo mnou.

„Sem by sme mohli pridať perleť," ukázala som na jedny šaty. Williamovi som sa momentálne veľmi dobre vyhýbala. Niežeby som to robila naschvál... ale... teda možno som to robila naschvál. Nechcela som byť s ním. Nechcela som mu hľadieť do tých smaragdových očí a riešiť to, čo je medzi nami. Nechcela som riešiť sťahovanie a ani nič tomu podobné. Cítila som sa ako keby som sa topila. Lenže som nevedela v čom sa topím. William mi prišiel každým hovorom zničenejší. Preto bolo lepšie, keď som sa s ním nestretávala ani s ním nevolala.