GO HARD

- 25.kapitola - KONIEC

Sedela som na posteli a rýchlo som čmárala na papier všetko, čo mi myseľ ešte nezabudla. Cez plač som toho veľa nevidela ale bolo mi to jedno. Utrela som si usoplený nos a dala som bodku za poslednou vetou. Oprela som sa o rám posteli a vydýchla som.

„Som tu s čajom," usmial sa Scott keď vošiel do izby. Boli sme nespäť v Los Angeles. Už pár dní som nevyšla z domu a Scott mi robil spoločnosť, ktorú som veľmi rada prijala. Vďačne som sa na neho usmiala a vložila som list do obálky.

„Odnesieš to Chloe a Mattovi?" opýtala som sa.

Scott mi prikývol a zobral si obálku z mojej ruky. „Budete ešte spolu," šepol mi.

Rýchlo som pokrútila hlavou v negatívnej odpovedi.

„Nebudeme," povedala som s určitosťou. Zaslúžila som si toto všetko. „Will si zaslúži byť šťastný," usmiala som sa. „A ja nie som tá osoba s ktorou by bol šťastný," znova som sa rozplakala. Scott ma ihneď objal. Hlavou som mala položenú v rukách a bola som stočená do klbka. Plakala som v poslednej dobe naozaj často. Zaslúžila som si to aby mi bolo takto.

„Ja som ho ľúbila Scott," povedala som skrz plač.

„Ja viem, ja viem," šepkal Scott a položil si hlavu na tú moju. Silno ma k sebe tisol. „Všetko sa vyrieši. Uvidíš."

Moje srdce šlo prasknúť smútkom a bolesťou.

***

O rok neskôr

Nina mala tri roky! Súhlasila som s tým, že pomôžem Chloe s organizáciou narodeninového večierku. Teda nie že pomôžem, ale celý rovno zariadim aj budem obsluhovať. Chloe sa venovala ostatným mamičkám, ktoré tu boli a užívali si to, že o deti sa starajú programátori. Bola som rada, že som im mohla pomôcť. Nina bola celá po Chloe. Obe vždy dostali to čo chceli. Momentálne som to bola ja. V kuchyni som pripravovala na tácku koláče aby som ich potom mohla zaniesť na záhradu. Scott tu bol so mnou a ako som si myslela, bol aj on jedno veľké dieťa. S deťmi sa na piesku hral a vymýšľal novú detskú kolekciu.

Matt ako správny otec popíjal s ostatnými oteckami pivo a všetko sledoval. A ja ako jediná som sa tu šla roztrhnúť! Ale dobre, dobre... nemám na nich ťažké srdce.

William sa znova ospravedlnil, že nepríde. Tak ako na žiadnu akciu, kde sme mali byť spoločne. Už mi to ani nevadilo. Nebola som asi pripravená ho stretnúť. Pokiaľ viem, mal nejakú priateľku s ktorou bol šťastný. Teda aspoň to sa mi podarilo započuť, keď som špehovala Chloe s Mattom. Akonáhle som totiž prišla do izby tak zmĺkli a nebavili sa o ňom. Nehnevala som sa na nich. Vlastne na nikoho som sa nehnevala okrem seba. Jednoducho... bola som rada, že bol Will šťastný. Aj keď som žiarlila.. a žiarlila som teda poriadne. No v každom prípade to už nebola viacej moja starosť.

Koláčiky som naukladala pekne na seba a spokojne som sa usmiala. Potom ma úsmev prešiel, keď som si uvedomila, že to idem dať deťom a dospelým a čoskoro to už nebude vyzerať pekne a všetka moja práca vzíde na nič. Nevadí, nevadí... robím to pre Chloe a Ninu. To je hlavné.

„Raven," ozval sa chrapľavý hlas za mojim chrbtom.

Ostala som v šoku. Sťažka som začala dýchať a rozmýšľala som, že či toto nie je prelud. Alebo možno zasa jeden z tých mojich snov.

Pomaly som sa otočila za zdrojom hlasu. Srde ma až priveľmi zabolelo, keď som tam zbadala Williama. Vlasy mal ostrihané na krátko. Vrch mal vyčesaný do vrchu a boky sa snažili byť začesané, no ako vždy boli strapaté. Tak veľmi mi to pripomínalo to, ako som ho prvý krát spoznala. Svetlo-modrú košeľu mal rozopnutú čím ukazoval svoje tetovanie na vypracovanej hrudi. Mal oblečené roztrhané čierne obtiahnuté nohavice... bez ktorých som si ho snáď už ani nevedela ani predstaviť.