GO HARD

- 20.kapitola -

Pár krát som zaklipkala očami, keď som začala preciťovať zo spánku. Pred sebou som zbadala kučeravú hlavu a nahý chrbát. William spal otočený chrbtom ku mne a ja som mala pohodlne na ňom položenú nohu aj ruku. Pozrela som sa na jeho guľatý nahý zadok a usmiala som sa. V hlave sa mi začal prehrávať celý včerajšok. Nebola som opitá - zasa, pokiaľ mi nedali niečo do drinku tak ani zdrogovaná. Ani teraz som si veľmi nevedela vysvetliť včerajšie chovanie. V hlave som mala naozaj veľký chaos a úsmev z mojej tváre pomaly ale isto začal ustupovať.

Will bol chlap, pri ktorom som sa už tri krát prebrala a to sa mi okrem Sebastiana nestalo ani pri jednom. Okrem toho... včerajšia noc, ja neviem. Nebolo to chovanie, ktoré by veľmi patrilo mojej osobe. Začala som sa cítiť až príliš zmetene. Nemohla som dovoliť, aby to dneska pokračovalo a nedajbože by sme si spoločne zašli s úsmevom na raňajky.

Nie, to som nebola ja.

Nohu aj ruku som pomaly dala z Willa dole a posadila sa na posteľ. Rukou som si prehrabla čierne vlasy a pokrútila som hlavou.

„Nemalo sa to stať," šepla som potichu sama pre seba a postavila som sa z postele. Do ruky som ihneď schmatla šaty, ktoré boli na zemi a potichu som sa vykradla z Willovej chatky. Intímne miesta som si len prikryla šatami a utekala som krížom do svojej chatky dúfajúc, že ma nikto neuvidí. Rozrazila som dvere na chatke a rýchlo vbehla dnu. Šaty som hodila na zem a rukami som si zašla zúfalo do vlasov.

„Bože, čo som to len urobila." Až teraz mi začali dochádzať všetky moje činy zo včerajšej noci a jej dôsledky. Chovali sme sa ako dáky párik.. do riti!

Zobrala som z mäkkej stoličky tepláky, ktoré tam boli hodené a zo skrine som si vytiahla biele obyčajné tričko. Obliekla som sa a zúfalo som hľadela do neznáma. Vedela som, že na Willa reagujem dosť nepatrične, ale nečakala som, že až takto. Spôsoboval so mnou a mojim telom také veci, kvôli ktorým som bola naozaj neschopná brániť sa. Srdce mi splašene bilo vďaka každej myšlienke, ktorá sa mi vynárala z minulej noci. Rýchlo som vytiahla kufor, ktorý ležal vedľa skrine a hodila ho no posteľ. Odzipsovala som ho a otvorila.

Hľadela som na prázdny priestor v kufri a srdce sa mi v tú chvíľu rozbúchalo ešte viac. Nebola som si istá, či chcem naozaj odísť. City so mnou hádzali z jednej steny na druhú a ja som sa cítila úplne bezmocná. Srdce mi nepríjemne čosi zvieralo a tým mi spôsobovalo aj nevoľnosť.

Musím odísť, musím si vyčistiť hlavu.

Moje telo sa prudko zvrtlo ku skrini a začala som z nej vyťahovať veci a hádzať ich do kufra.

„To snáď nemyslíš vážne," zvolal spoza mňa chrapľavý hlas. Prudko som sa otočila a ihneď ma prebodla smaragdová farba Willovich očí.

„Vážne?" opýtal sa ma s ironickým úsmevom a ukázal na kufor. „Aj po včerajšku chceš utekať?"

Ticho som stála a sledovala som ho ako stojí v dverách. Na sebe mal len trenky. Vlasy mal rozstrapatené a bol bosí. Zdá sa, že hneď ako sa prebral tak bežal sem. Plné pery mal teraz v jednej linke a tvár mal zamračenú od hnevu. No oči odrážali niečo iné a zrejme to, čo ma asi v tej chvíli odzbrojilo ešte viac. Nešťastie.

„J-ja musím odísť, kvôli obchodu," vykoktala som zo seba a prešliapla som na mieste. Will sa ironicky zasmial a pokrútil hlavou.

„Naozaj máš potrebu si kvôli mne vymýšľať veci, Raven?" opýtal sa ma.

Len som mlčala a hľadela na neho. Nikdy som nebola postavená takejto konfrontácií, preto som naozaj nevedela, čo mám povedať.

„Prečo to robíš?" zvolal zúfalo a urobil krok ku mne.