GO HARD

- 14.kapitola -

Istú chvíľu som mala poriadne temnú. Viem, že sme boli v nemocnici a potom som sa už zrazu ocitla vo svojej posteli na hoteli, do ktorej ma ukladal William. Čiernu vestu mal hodenú na stoličke a čiernu košeľu mal rozopnutú. Rozospato som ho sledovala ako ma zakrýva zatiaľ čo ja som sa na neho usmievala. Vlasy mal strapatejšie ako pred tým.

„Si strapatý," zhodnotila som a zasmiala som sa. William odvrátil pohľad od periny do ktorej sa ma snažil zabaliť a pozrel sa na mňa. Doširoka sa usmial a prikývol.

„To pretože si sa mi hrala s vlasmi, zatiaľ čo sme čakali na doktorku," odvetil mi sladko.

„Doktorku?" opýtala som sa ho prekvapene. Will sa zasmial a sadol si vedľa mňa.

„Potrebuješ sa vyspať, tak zavri oči a spi." Oprel sa rukou cezo mňa a sledoval to ako som sa dala na bok.

„Dobre. A budeš tu?" spýtala som sa a cítila som ako sú viečka čím ďalej tým ťažšie. Calvin Klein vôňa mala aj naďalej na mňa zázračné účinky. Aj Willove teplo, ktoré šlo z jeho tela.

„Budem na teba dávať pozor."

„To som rada." Ani som nevedela, či som si to len pomyslela alebo som to povedala nahlas ale v tú chvíľu som ihneď zaspala.

***

Bola by som veľmi rada, keby som sa zobudila tak pekne ako princezné v rozprávkach. Namiesto toho som sa budila s otrasnou bolesťou hlavy. Pár krát som zamľaskala uvedomujúc ci, že som spala s otvorenými ústami. Mokro na vankúši mi naznačovalo, že som tak bola už dlhšiu dobu. Ťažko som odlepila od seba oči vďaka zaschnutej riasenke na nich. Bola som natlačená na kraj postele a noha aj ruka mi z nej trčali von. Musela som sa zamračiť na ruku, ktorá bola momentálne obviazaná.

„Čo to do pekla?" zašomrala som pre seba a zaostrila som na stolík vedľa mňa. Na ňom boli položené tabletky od bolesti a čistá voda.

„Vďaka bohu." Ihneď som sa po nich nahla.

Čo sa to dialo včera? Mala som väčšie okno ako som si myslela. Pamätala som si to ako sme sa bavili v bare... a aj to, že tam bol Matt. Ach panebože... aj William... Preboha veď ja som pobozkala Seana.

Čo sa dialo ale potom?

Zamračila som sa na blonďavú parochňu, ktorá bola hodená na zemi.

Čo sa to dialo?

Musela som plakať. Vždy keď plačem tak môj mozog v tú chvíľu vypne a nenahráva žiadne spomienky.

Započula som nejaký pohyb za mojim chrbtom. Pomaly som sa teda za ním otočila. Bolesť celého tela mi rýchlejšie pohyby naozaj nedovoľovala. Nepamätám si, žeby ma niekedy z alkoholu bolelo celé telo.

Srdce sa mi rýchlo rozbúchalo, keď som si uvedomila, že niekto sedí na kresle vedľa postele a spokojne tam spí. Teda nebol to niekto, ale William! Čo, do riti, robí u mňa na hotelovej izbe?!

Strapatú hlavu mal opretú o ruku, ktorá sa opierala operadla. Čiernu košeľu mal rozopnutú a vďaka tomu som začala vidieť jeho tetovanie na hrudi.

Rýchlo som sa snažila spomenúť čo sa dialo. Išla som za Mattom, pretože ma niečo vytočilo. Čo to bolo?

„William!" sykla som. Vedela som, že bola možnosť ešte utiecť z izby skorej ako by som ho zobudila. Ale potrebovala som odpovede. Dala som sa do sediacej polohy a celé telo mi zavylo od bolesti.

„Do riti," vzdychla som si a natiahla som ruky.

„William!" sykla som znova. William ma ignoroval a spokojne si odfukoval ďalej.