GO HARD

- 15.kapitola -

Neochotne som prešľapovala z jednej nohy na druhú a tým sledovala svoje biele Nike tenisky. Scott ma prinútil ísť ku "svetoznámej veštkyni". Pravdaže na takéto blbosti neverím. Ale skúste povedať gayovi, ktorý je váš najlepší kamarát, nie. Verte mi, veľmi vám to nepôjde.

Scott otvoril drevené dvere na starej budove, ktoré hlasno zaškrípali. Zložila som si kapucňu z hlavy a rozhliadla sa po malej miestnosti obvešanej rôznymi čačkami.

„Pripomeň mi, na čo ma sem ťaháš?" Zdvihla som obočie a premerala som si gaya predo mnou.

Scott sa otočil na mňa s prekriženými rukami a doširoka sa usmial.

„Raven. Drahá. Tvoj milostný život je totálne v troskách. Dá sa povedať, že najdlhší a najlepší vzťah z chlapov máš so mnou a to si musíme priznať obaja, že si na tom veľmi zle."

Zamračila som sa na neho a nonšalantne som k nemu zdvihla prostredník.

„Podľa mňa to všetko dopadlo nad skvelé očakávania," urobila som na neho grimasu. Scott sa na mňa neutrálne pozeral s nadvihnutým obočím.

„Vážne? Toto si myslíš, že dopadlo dobre? Dobre by to dopadlo, keby si mala konečne frajera."

„Ale ja frajera nechcem," zamračila som sa na neho.

„Ale zišiel by sa ti," vyplazil na mňa jazyk.

„Raven a Scott," povedala nahlas postaršia ženská, ktorá vyšla spoza farebnej deky, ktorá bola zavesená na stene a oddeľovala jednu miestnosť od druhej. Prekvapil ma jej vzhľad. Teda... vyzerala zaujímavo. Bola asi o hlavu nižšia ako ja. Tvár jej zdobili vrásky, ktoré naznačovali to, že si už musela veľa prežiť. Tmavé čierne linky jej obkresľovali modré oči. Bordový rúž na jej perách ukazoval biele zuby. Rôzne oblečenie a šatky na jej tele boli neopísateľné. Tmavšia pokožka a to oblečenie dosť zvýrazňovali na nej, že zrejme nie je američanka. Bola to určite cigánka.

„Predpokladám, že naše mená ste vyčítali z pohľadu na nás." Neodpustila som si uštipačnú poznámku. Stará cigánka sa ihneď na mňa pozrela a celú si ma premerala. Na tvári jej pohrával jemný úsmev, ktorý ju robil naozaj trochu strašidelnou.

„Nie, drahá," odvetila chrapľavým hlasom a pokračovala. „Mená sa udávajú pri objednávke na veštenie." Žmurkla na mňa.

Môžem uznať, že ma tým trocha zaskočila.

„Ospravedlňte ju madam Acantha. Raven niekedy nevie ako sa chovať," rýchlo skočil do reči Scott. Pozrela som sa na neho. No, zrazu ako to je niekto zdvorilý.

„Nič sa nedeje. Stihla som si to všimnúť." Usmiala sa a znova mi venovala pohľad. "Poď dnu, si prvá na rade."

Bez hocijakého iného slova zmizla za závesom.

* * *

Nemotorne som sedela na gýčovej sedačke, ktorá svojím spôsobom bola pohodlná. Sledovala som rôzne bylinky povešané po stene spolu so šatkami a inými ozdobami. Miestnosť bola menšia ako tá, v ktorej som sa nachádzala pred tým a hlavne bola okrúhla.

V strede bol malí okrúhli stolík, na ktorom boli povyrezávané rôzne znamenia. Oproti mne sedela madam... Acajka?... a neprestala ma sledovať jej čierno-modrými očami.

„Podaj mi ruku, drahá," oslovila ma jemne a tichým hlasom. Z istých dôvodov to na mňa pôsobilo naozaj upokojujúco.

Jej ruka bola položená na stole a čakala na tú moju. S nadýchnutím som položila ruku na stôl a čakala som, čo sa stane.