GO HARD

- 1.kapitola -

Podľa gréckej mytológie, ľudia boli originálne kreatúry so štyrmi rukami, štyrmi nohami a dvoma hlavami. Kráľ bohov Zeus, sa bál ich sily, preto ich rozdelil do dvoch samostatných bytostí. Tým ich odsúdil stráviť svoj život hľadaním svojej druhej polovice.

Na chvíľu som sa nad tým zamyslela... akože fakt? Fakt niekto takémuto niečomu verí? Akože musím uznať, žeby bolo naozaj krásne si myslieť, že tieto veci existujú. Vy sa nachádzate napríklad v Los Angeles a vaša spriaznená duša je v Sidney. Máte menšiu než 5% šancu na to, aby ste sa naozaj stretli. Možno raz skončíte na rovnakej dovolenke a tam sa vám stretnú oči... a no už si viete domyslieť, čo bude pokračovať.

Ale fakt? Prvý fakt je to, že táto šanca naozaj nereálna. Druhý fakt? Ako by ste boli spoločne keď ste obaja na opačnom konci sveta. Proste... láska? Neexistuje. Teda no možno existuje, ale naozaj je to len chemická reakcia. Prečo si myslíte, že tie začiatky sú ľahké a plné vášne? Po čase všetko zmizne a dvaja ľudia sú spolu už len preto, že musia. Potom vždy myslia na to pekné, čo bolo a zo strachu radšej nemyslia na to zlé, aby sa nedajbože nerozišli.

Ľudia prestali vnímať vlastnú realitu a radšej sa ponorili do vlastných myšlienok a zaužívaných pravidiel.

Klasika.

Pokrčila som noviny, v ktorých som čítala článok o spriaznených dušiach a hodila som ich vedľa seba na malý stolík. Vzdychla som si a hlavu som si oprela o pohodlné sedadlo. Jemne som natočila hlavu doľava a pozerala som sa na malý svet podo mnou cez malé okienko.

Vlastne kvôli týmto zaužívaným pravidlám som bola na ceste do Hamptons. Nie je to miesto, kam by som išla s nadšeným, ale moja o dva roky staršia sestra Chloe sa vydáva.

Jupí...

Je naozaj super, že si našla niekoho s kým strávi zvyšok života, pričom má len dvadsaťpäť rokov. Vlastne celý svoj život si práve zahadzuje! Dobre... na tom nezáleží. Pointa tohto je, že na tej svadbe musím byť aj ja. Želanie mojich drahých rodičov. Už len keď sa spomenie slovo Hamptons určite si hneď vytvoríte mienku na nich. Úprimne? Zrejme sa ani nemýlite.

Neberte ma zle, som rada, že svoju rodinu uvidím. Teda nie, klamem. Som rada, že uvidím svoju sestru ktorú som nevidela dva roky. Hneď ako som dovŕšila osemnásť rokov, tak som si zbalila kufor a odišla som od rodičov. Išla som za svojim dobrým kamarátom Scottom. Mala som nejaké peniaze našetrené, takže naozaj nebol problém odísť. Všetko bolo naozaj super!

Teda až do toho osudného telefonátu, v ktorom mi moja sestra oznamovala jej blížiacu sa svadbu. Pravdaže som sa nezmohla na veľa slov a iba na úbohú gratuláciu. Po telefonáte mi chvíľu na to volala moja úžasná matka s rozkazom, aby som si ihneď zabookovala čo najbližšiu letenku do Hamptons. Pravdaže, som ju ignorovala tak ako to robí každá správna dcéra.

Chloe mi nakoniec zabookovala letenku samá, aby som podľa jej slov vôbec prišla. Teraz už zostáva do svadby len tri dni.

Ďalší malí háčik v tomto veľkom bordeli bol ten, že som jej snúbenca ani nepoznala! Neviem ani jeho meno! Dobre, ach, viem, že mi ho vravela nespočetne veľa krát, ale kto si to má pamätať ? Jednoducho pamäť na mená nemám. Myslím, že na to existuje aj nejaký papier od lekára. Občas keď som s Chloe bola na FaceTime, tak ten jej týpek prešiel v pozadí. Takže som videla len jeho zadok a ten má naozaj dobrý.

Jedná pozitívna vec na tomto bola tá, že som mala zabookovanú letenku v prvej triede, takže som sa aspoň mohla pohodlne rozťahovať vo svojom luxusnom kresle.

Otočila som pohľad do širokej uličky cez ktorú teraz prechádzala mladá slečna. Pravdepodobne šla z toalety a celý čas nemohla spustiť oči z niekoho, kto sedel na druhej strane vedľa mňa. Oči jej žiarili a hanblivo sa usmievala. Oči z neho nespustila až dokým neprešla okolo neho. Zatvárila som sa prekvapene. Takúto reakciu som nečakala a začala mi to vŕtať hlavou, kto by tam mohol sedieť.