Vampire who steal my heart

Nepriateľ?

Všetci štyria sme tam ostali stáť pred nemocnicou. Elena sa ma chcela dotknúť, no Felix ma od nej odtiahol.
"Priblížiš sa ku nej a uvidíš." povedal jej.
"Takže ty začínaš takto? Pamätám si na časy, kedy som bola na jej mieste ja."
"Tie časy už dávno skončili, môžeš nás nechať na pokoji Elena." zahundral Han.
"To snáď nemyslíte vážne! Práve som zachránila Hana od odhalenia a vy mi to oplácate takto?" sťažovala sa Elena.
Ja som bola radšej ticho. V tejto situácii som sa čím ďalej tým viac strácala.
"Aspoň raz si spravila dačo dobré." oznámil jej Felix a teleportoval nás späť do školy.
"Nieeee, ja som sa tešila že nás vezmeš domov." oznámila som.
"Žiadne také. Do školy musíš chodiť, snáď ťa Elena moc nevystrašila." povedal Felix.
"Ja som ju už raz stretla, ale nepamätala som si na to. Hovorila čosi o tom, že sme..." nevedela som si vzpomenúť na to slovo, tak som sa zamyslela.
"Dvojníčky." povedali Han a Felix naraz.
"No hej také dačo."
"To nie je moc dobré." oznámil Felix.
"Prečo nie?" spýtala som sa.
"Elena nie je dobrý človek. Musíš sa od nej držať ďalej." Felix zrazu zvážnel.
"A nezabudni, že všetko čo ti povie nemusí byť pravda."dodal Han.
"No dobre, prísahám, že sa od nej budem držať ďalej." pozrela som sa na hodinky a uvidela som, že práve skončila posledná hodina.
"Emma!!" zakričala na mňa moja kamoška a namierila si to rovno ku nám.
"Musíte ísť preč. Uvidíme sa za hodinu u Felixa." oznámila som a oni prikývli a teleportovali sa bohvie kam.
"No tak tu si." povedala moja kamoška, keď ku mne prišla.
"Áno som tu, kde inde by som mala byť?"
"Prečo si nebola na poslednej hodine?" vyzvedala.
"Musela som ísť po brata do škôlky."
"Ale veď tvoj brat je tretiak."
"Po druhého brata."
"Ty nemáš druhého brata."
"Fajn! Bola som..."
"Bola so mnou." ozvalo sa spoza mňa.
"Kto to je? Prečo vyzerá ako ty?" spýtala sa ma kamoška.
"Elena." povedala som potichu.
"Ja som vaša nová spolužiačka a Emma mi ukazovala školu."oznámila Elena.
"My ideme mať novú spolužiačku?!" vykríkla od radosti kamoška.
"Asi to tak bude." zahundrala som.
"Počuj, ja a Emma ideme do McDonald's, nechceš ísť s nami?"
"Nie nechce!"vykríkla som.
"Jasné, rada s vami pôjdem."povedala Elena.
"Musím si ešte skočiť po tašku, počkajte ma tu." povedala som im.

Pri ceste po schodoch som postretávala snáď celú Felixovu a Hanovu triedu.
"Emma?" ozval sa jeden z nich, tuším, že sa volá Robert.
"Áno?" nevedela som či myslí mňa.
"Ako je na tom Han? Vyzeralo to dosť biedne." spýtal sa.
"Han je v poriadku, len nemá moc rád, keď mu niekto svieti do očí."
"Takže ho neovládol žiadny zlý duch?" zavtipkoval.
"Čože? Tak to teda určite nie." povedala som.
"Tak som rád, že mu je lepšie." povedal a odišiel.
Ja som pokračovala v ceste do triedy. Narazila som na Elenu, stála pred dverami. Trochu som cúvla.
"Čo tu robíš?" spýtala som sa jej.
"Čakám na teba." podišla bližšie ku mne.
"Nepribližuj sa!"
"Ale no tak, vážne si myslíš, že mám na takéto naťahovačky čas?" spýtala sa a zrazu sa mi objavila za chrbtom.
"Máš času koľko chceš, ale naposledy ti vravím, aby si sa ku mne nepribližovala."
"Je milé ako si myslíš, že ťa to neminie."
"Čo by ma nemalo minúť?"
"Dvojníci majú rovnaký osud. Skončíš tak isto ako ja. Sama a nesmrteľná."
"Lenže ja nie som ako ty." povedala som jej.
"Zatiaľ nie, ale po dovŕšení 16teho roku sa to zmení."
"Nie! Nebudem ťa počúvať." povedala som a vybrala sa do triedy. Elena však išla za mnou.
"Ale, ale, ale." ozvalo sa ťa nami. Otočila som sa a uvidela vo dverách stáť môjho učiteľa chémie, s ktorým som mala mať poslednú hodinu. Na ktorej som chýbala.
"Emma na teba by som takéto ulievanie nikdy nepovedal." pohľadom prešiel až ku Elene:"To je dáky vtip? Kto si?"
"Ja som Elena a som tu nová. Emma mi ukazovala školu."
"Tak Elena hej? Hmm prídeš mi strašne povedomá." povedal a šťukol vypínač, ktorý bol hneď vedľa neho. Nikdy som nechápala, že načo tam je, keď aj tak nefunguje.
"AU!" zakričala Elena a spadla na zem, držala si uši. "Vypnite to!"
"Elena, čo sa deje?" nechápala som to.
"Ty to nepočuješ, to len ja..." oznámila mi.
"Emma, drž sa od nej ďalej!" zakričal na mňa učiteľ.
Chcela som sa postaviť no cítila som sa strašne slabá, tak som spadla na zem. Ostala som tam ležať a pomaly sa mi zavreli oči. Pamätám si už len tmu...