Vampire who steal my heart

Len Tvoja

"Emma? V pohode?" spýtal sa ma Felix, ktorý sedel vedľa mojej postele a držal ma za ruku.
Chytila som sa za hlavu:"Myslím si, že áno."
"Minho? Kto je Minho?" čudovala sa mama.
"Aký Minho?" spýtala som sa.
"Hneď ako si sa prebrala si povedala to meno."oznámila mama.
" Zvláštne, nepamätám si na to." Jasné, že si na to pamätám a aj na Minha, len som si nebola istá či jej to môžem povedať, ešte je na to čas.
"Čo sa to pre pána deje s mojou dcérou? Čo si spravil?"
"Hou, Hou uklidnite sa paní Belová, Felixa poznám lepšie než seba a verte mi, keď vám poviem, že on jej nič nespravil." zastal sa ho Han.
"Han, to je v poriadku, tuto paní vie čo je pre Emmu najlepšie, mali by sme radšej ísť." oznámil Felix a pustil moju ruku.
"Pá, Emma. Čoskoro sa uzdrav." zamával mi Han a obaja opustili moju izbu.

Mama si ku mne prisadla a začala ma hladiť po pleci:"Čo je to za chlapcov?"
"Kamoši zo školy. To u nich som bola vtedy tú noc počas Halloweenu..."
"Čože?! To mi to hovoríš akoby to nič nebolo?"
"Veď to ani nič nie je mami. Oni sú úplne v pohode."
"Tak v pohode, že si teraz na infúziách?"
Rozhliadla som sa okolo a naozaj som na nich bola. To je to až také vážne?

"Paní Belová, návštevné hodiny sa za chvíľu končia." oznámila nám sestrička.
"Jasné, ja už aj tak idem." povedala mama, dala mi pusu na čelo a odišla.
Ostala som tu úplne sama. Neznášala som nemocnice. Vedela som, že mi nič nie je tak načo som tu? Začínala som zaspávať, bola som dosť unavená z rozmýšľania nad tým všetkým čo sa dnes stalo. Ľahla som sú a zaspala som.

Po asi hodine som začula ako mi niekto otvoril dvere do izby. Otvorila som jedno oko a posadila sa na posteľ, aby som vedela, že kto to je. Nikdy by ma ani len vo sne nenapadlo, že by to mohla byť Elena.
"Elena?!" zľakla som sa.
"Nekrič tak, všetkých tu zobudíš."
"Bež odomňa ihneď preč."
"Prečo by som mala? Ja sa na teba nevykašlem tak ako ty na mňa."
"Ako si sa potom teda dostala von?"
"Máme s pánom učiteľom drobnú dohodu, obaja totiž máme toho istého nepriateľa." povedala a začala sa hrať s hadičkami od infúzií.
"Elena čo to robíš? O čom to rozprávaš?"
"Sladké sny, Emma." povedala a roztrhala tú hadičku.
Cítila som ako slabnem a pomaly som si ľahla na posteľ. Všetko som videla rozmazane.
"Elena? Ty takáto nie si." povedala som z posledných síl a zavreli sa mi oči.

Opäť som sa objavila v tej miestnosti ako predtým. Už som sa ani až tak nebála, keďže som vedela, že tu sa mi nemôže nič stať. Len tak som sa tu prechádzala a pozerala sa na veci okolo mňa.
"Už si tu zas? Až tak som ti chýbal?"
"Nenamýšľaj si. Dostala som sa sem kvôli Elene."
"Elene?!"
"Áno, poznáš ju?"
"Tak trochu... Nechajme to radšej tak, ako si na tom?"
"Ja celkom v pohode, len mám ešte jednu otázku."
"Kľudne sa pýtaj, ak budem vedieť odpovedať tak odpoviem." oznámil a prišiel ku mne bližšie.
"Kto je naša mamina?"
Minho ostal zaskočený a trochu cúvol:"Vážne to chceš vedieť?"
"Úplne vážne."
"No ja neviem, to vie len otec..."
"Tak to, aby som ho čím skôr našla."
"Ty v prvom rade nájdi ten Dom, už tú nechcem trčať."
"Posnažím sa."povedala som a sadla si na posteľ, ktorá bola vedľa mňa.
Minho si ku mne prisadol a chytil ma za ruku. Ako inak, mal ju ľadovú.
"Máš ešte chladnejšiu ruku než Felix alebo Han. Prečo?" spýtala som sa smutne.
"Ako som ti už povedal, toto miesto je dačo ako nebo. Ja už som vlastne mŕtvy..."
"Myslíš si, že sa mi to podarí nájsť?"
"Nenápadne ti pošlem pomoc."
"Koho?"
"Myslím si, že to spoznáš hneď ako ho uvidíš." pousmial sa.
"Dúfam, že hej pretože vážne tu chcem pomôcť."
"Máš vážne dobré srdce, si taká akú ťa chcel otec mať." odhrnul mu z tváre pramienok vlasov.
"Viem, že si moja rodina a radina by si mala pomáhať to je celé." zasmiala som sa.

"No to si zo mňa robíš srandu? Kto by len bol povedal, že kobra je vážne jedo..." prerušil nás dáky chlapec.
Minho sa chytil za hlavu. Ja som si ho dôkladne prezerala.
"Kto to je?" spýtali sme sa naraz s tým chlapcom.
"Ach..." vzdychol si Minho,"Hyunjin toto je Emma, moja sestra a Emma toto je Hyunjin, môj najlepší kamarát."
"Teší ma."podali sme si ruku.
"Čo ju sem priviedlo?"spýtal sa Hyunjin.
"Elena." oznámil potichu Minho.
"Čože, Elena? To tá Elena s ktorou..."
"Áno tá Elena."prerušil ho Minho.
"Jaaj takže predpokladám, že o tom nevie." zkonštatoval Hyunjin.
"O čom neviem?" spýtala som sa.
"O ničom, to len Hyunjin dakedy nevie držať jazyk za zubami." zamračil sa na neho.
"Tak prepáč, ja si len myslím, že ako tvoja sestra by mala vedieť, že kto Elena je." oznámil podráždene.
"Dosť!" vykríkol Minho a vstal si z postele.
Všetci traja sme ostali ticho, nikto nič nepovedal. Bolo to tu dosť divné. Modlila som sa nech sa už preberiem.

O pár minút neskôr opäť prasklo okno.
"Čo sa deje?" čudoval sa Hyunjin.
"Lady sa nám prebúdza." oznámil Minho.
"No jasné, rád som ťa konečne spoznal. Snáď sa nevidíme poslednýkrát." poklonil sa Hyunjin.

"Emma! Emma! Nepreberá sa." začula som moju maminu ako plače.
Otvorila som oči:"Mami?" povedala som.
"Emma? Ty žiješ?"
"Aši áno." oznámila som a posadila som sa.
"Čo sa tu večer stalo, dúfam, že si neplánovala samovraždu."
"Bože, mami čo si o mne myslíš. Ja som to nebola..."
"Tak a vieš kto to bol?"
"Nepamätám si." nemohla som Elenu len tak ľahko udať. Chcela som ísť už čo najskôr domov. Z tohto miesta mi bolo úplne zle.
"Emma!" pribehol ku mne Felix a objal ma. Mama na neho len zazrela.
"Hádaj čo? Doktor mi práve povedal, že už môžeš ísť domov."oznámil.
"Čo ti tu táraš za nezmysli?!"zakričala mama.
"Žiadne nezmysli, kľudne sa ho spýtajte."povedal Felix a pomohol mi sa postaviť z postele.
"Otatrne."vravela mama.
"Verte mi, ja sa o ňu postarám." pozeral sa jej pri tom priamo do očí, tak mi bolo jasné, že ju ovládol.

Vyšli sme von z nemocnice a Felix nás teleportoval k nemu domov.
"Bože, je ťa tak milujem." hodila som sa mu okolo krku.
"Aj ja teba. Snáď si nemyslíš, že by ma tvoja mamina odradila." zasmial sa.
"Ďakujem." zašepkala som mu do ucha a silnejšie ho objala.
"Ehm, ľudia, nerád vás ruším pri romantickej chvíľke, ale niečo vám sem nesiem." prerušil nás Han.
"No čaute, kamoši!" uvidela som Hyunjina.
"Hyunjin, si to ty?" spýtal sa Felix.
"V celej svojej kráse. Poslal ma sem Minho, údajne budeš vedieť prečo." povedal mi.
"Áno viem a rada ťa opäť vidím."
"Počkať, vy sa poznáte?" čudoval sa Han.
"Raz sme sa stretli na druhej strane." oznámil Hyunjin.
"Ty si bola na druhej strane?" spýtal sa ma Felix.
"Áno bola, ale neriešime to teraz prosím." oznámila som.
Som rada, že Felix nič nenamietal, vážne sa mi to teraz nechcelo rozoberať.
Mám ešte dosť času na to mu to všetko v kľude povedať...

Toto bude asi najdlhšia kapitola akú som kedy napísala😅Ďakujem vám všetkým za to, že to čítate a som rada, že vás to baví🤗P.S kto chce môže si skúsiť typnúť, že prečo Minho tak nerád rozpráva o Elene😁😏