Vampire who steal my heart

Minho?

Ráno som sa zobudila na strašnú bolesť hlavy. Nedalo sa to vydržať no do školy som ísť musela, aspoň na prvé 3 hodiny...

Pomaly som sa nachystala a vyrazila som. Před školou už ba mňa čakal Felix.
"Dobré ránko." povedal.
"Dobré aj tebe."
Išli sme ku skrinkám si odniesť veci. Škoda, že so mnou Felix nechodí do triedy. On jediný by mi možno pomohol s tou strašnou bolesťou hlavy, ktorá bola čím ďalej tým horšia.
"Deje sa niečo?" spýtal sa ma.
"Nie nič saa... Pane bože." uvidela som ako ide po chodbe Han a za ruku ho drží Elena. Teraz mi už bolo jasné prečo sa ma pokúsil zabiť.
"Ešte stále žiješ? Hmm dlho to tak nebude." zasmial sa keď prechádzal okolo nás.
Chcela som sa po ňom rozbehnúť no Felix ma zastavil:"Nechaj to tak, nie je to Han."
"Musíme ho čím skôr priviesť k rozumu."
"Súhlasím, strašne mi chýba jeho spoločnosť a veselý duch."

Zazvonilo a ja som na nešťastie mala prvú hodinu chémiu. Sadla som si na moje obvyklé miesto.
"Emma, už sa poznáš s tou novou, tuším, že sa volá Elena?" spýtala sa ma moja spolusediaca.
"Áno poznám a radím ti drž sa od nej ďalej."
"Čo proti nej máš? Však vyzerá úplne ako ty, len trošku viacej cool."
"Dobre, chápem, teraz sa chcem sústrediť na chémiu."
Učiteľ vošiel do triedy a celú dobu sa na mňa divne pozeral. Myslela som si, že na mňa zabudol no teraz som videla, že asi nezabudol.
"Dnes ideme preberať nový tématický celok s názvom Organická chémia." začal hodinu."Doniesol som vám sem Rakitník poľný a potrebujem, aby si každý z vás jeden zobral."
Práve som našla drobný háčik, Rakitník je pre upírov dosť nebezpečný, prečo by nám kázal si ho zobrať, keď vie, že Elena je upír?

Zastavila som sa pri katedre, aby som si jeden zobrala.
"Nemusíš si ho brať ak nechceš." pošepkal mi.
"Myslím si, že ste si ma pomýlili s Elenou. Ja sa nemusím báť si ho zobrať." vyviedla som ho z omylu.
"Tak v tom prípade, by si si ich mohla zobrať aj viac." škodoradostne sa usmial.
"Nie je pekné mi priať smrť." zobrala som si ten kvet do ruku a odstúpila od katedry, moja hlava teraz nie len, že bolela ale aj sa strašne točila. Bola som rada, že som vôbec došla ku mojej lavici.
"Si v poriadku?" spýtala sa ma spolusediaca.
"Nie je mi moc dobre, ale to sa časom vyrieši." sadla som si.
Tá bolesť sa nedala vydržať. Nevedela som prísť na to čo ju spôsobuje.

"Nemohla by som ísť na záchod?" spýtala som sa.
"Kľudne choď." oznámil učiteľ.
Vyšla som na chodbu a oprela sa o vonkajšiu stranu dverí. Chodba bola úplne prázdna.
Sadla som si na najbližšiu lavičku a zhlboka dýchala.
"Máš problémy?" prisadol si ku mne Han.
"Nemusí ťa zaujímať."
"Ou, ale musí. Mám rozkaz ťa zabiť takže musím vedieť, že či ťa náhodou nezabije dáka choroba."
"To je milé ako sa o mňa staráš." zasmiala som sa.
On sa ku mne prisunul bližšie a chytil ma za krk. Ledva som sa nadýchla. No za pokus to stálo:"Han? Viem, že tam niekde vnútri si, tak prosím zastav toto všetko."
"Márne sa snažíš, na takúto mágiu si prikrátka."
"Viem, ale o niekom kto nie."
"Takže ty nezavreš tú pusu?!" pritlačil ešte silnejšie.
Teraz môžem povedať bez srandy, že som naozaj videla všetkých svätých.
"Bež od nej!" vykríkol nejaký chlapec.
"Kto si, že sa opovažuješ?"
"Ten jediný, ktorý ťa donúti k rozumu." oznámil a prišiel bližšie.
"Minho?" spýtala som sa z posledných síl.
"Som tu."oznámil a odtrhol odomňa Hana.
"Neviem čo si zač, ale nebudeš mi kaziť moje plány, takže vypadni." povedal Han.
"A ty by si sa mohol pre zmenu trochu zastaviť." oznámil Minho úplne kľudne. Na počudovanie zostal Han nehybne stáť.
"Ako si to?"
"To je na dlho, poď toto kúzlo nevydrží moc dlho."povedal a odtiahol ma za ruku.
"Ďakujem za záchranu." povedali sme naraz.
"Čože, ja som ťa nezachránila." oznámila som.
"Počkaj to vážne, tak kto potom? "
"Ja neviem."
"Minho?" začula som za mnou Elenu.
"Elena?"
"Minho, ty žiješ!" rozbehla sa za ním a hodila sa mu okolo krku.
"Elena, Elena Elena." snažil sa ju dať dole.
"Čo sa deje, ty nie si rád, že ma vidíš?" spýtala sa.
"To nie ja len..." ukázal na mňa.
"Oba o nás nevie?"
"O vás?!" zakričala som.
"Emma, vieš... Ja a Elena sme..." začal Minho.
"Nie, nie dosť, viac vedieť nemusím." oznámila som a stočila sa na odchod.
"Emma stoj!" zakričal Minho.

"Minho a Elena?!" vykríkla som keď som uvidela Felixa.
"O čo som prišiel?"nechápal.
"Minho, ty žiješ?" spýtal sa Hyunjin,ktorý sa tu ani neviem ako objavil.
"Emma chcel som ti to povedať..."
"Kedy, keď by ma už zabila?!"
"Ona ťa nechce zabiť." vravel Minho.
"Ale chce." povedal Felix s Hyunjinom naraz.
"Nerád vás ruším, ale máte hodinu a ty tu nemáš čo robiť." prerušil nás náš učiteľ a premeriaval si Minha.
"Minho mal by si radšej ísť, uvidíme sa doma." povedala som.
"Hmm takže on je tvoja rodina?" zamyslel sa učiteľ a vybral z tašky nejakú injekciu. Chystal sa ju pychnúť do Minha.
"Nie!" zakričal Hyunjin a schytal to on. Spadol na zem a vyzeral, že dosť trpí.
"Čo ste mu to spravil?!" zakričal Minho a pritlačil učiteľa o stenu.
"Dal som mu to čo si každý upír zaslúži, poriadnu dávku vlkodlačieho jedu." škodoradosne sa usmial.
"Pomôžte mi, prosím..." povedal Hyunjin a ostal nehybne ležať.
"Dokážeš mu pomôcť?" spýtala som sa Minha.
"Spravím všetko čo bude v mojich silách." oznámil.