Vampire who steal my heart

Ľúbiš Ma?

"Mali by sme vypadnúť skôr než si nás dakto všimne." povedal Han a kúsok odstúpil.
"Súhlasím."
"Som ešte uťapený z tej injekcie čo mi pichol. Musíme ísť po svojich..." chytil si hlavu.
"Uvedomuješ si, že čo to teraz na chodbách a všade bude?"
"Bohužiaľ áno, ale tak pre zmenu by si  nás mohla teleportovať ty."
"Zošalel si?"
"Tak niečo sa musíš naučiť už teraz. Do úplnej premeny máš ešte týždeň čas."
"Týždeň je dosť času neboj sa, dáko sa odtiaľto dostaneme."
Obaja sme vykukli z miestnosti na chodbu, bola prázdna. Vyšli sme opatrne von a prešli po nej až k východu.
"Kam že kam že?" načapala nás vrátnička.
"Do kelu." zašepol Han.
"My sme len..."
"Takže len chceli ujsť? Tak to teda nie, prosím si vaše mená." pripravila si zápisník a pero.
Pozrela som sa na Hana v nádeji, že už je opäť fit na to, aby nás teleportoval späť k Felixovi. On len mykol plecami.
"Viete,"otočila som sa ku nej tak, že som jej videla do očí "Vy nás pekne necháte odísť a na to čo sa tu stalo zabudnete..."
"Čo to robíš?" šepkal Han.
Vrátnička od nás odstúpila a vrátila sa tam odkiaľ prišla.
"Ono to vyšlo." zhýkla som.
"Gratulujem, už vieš ovládať ľudí. Teraz je rad na mne." chytil ma za ruku a zrazu sme sa ocitli vo Felixovom dome.

"Tak tu ste! Už som sa začínal báť." oznámil Felix.
"Bolo to tesné..." oznámil Han a nervózne sa usmial.
"Čo sa stalo?" zľakol sa Felix.
"Ale nič. Je I. N doma?" odbočil Han od témy.
"Je u seba v izbe... Prečo?" odpovedal Felix.
"Emma s ním potrebuje dačo prebrať." posunul ma Han ku schodom, ktoré viedli do I. Novej izby.
Vyšla som po nich a šla ku I. Novi. V skutočnosti som s ním nechcela nič prebrať, ale tak aspoň som ho mohla vidieť.
"I.N?" zaklopala som a vošla dnu.
"Čo tu robíš?"
"Chcela som ti poďakovať za záchranu..."
"Tak a teraz skutočný dôvod?"
"Už si na 100% rozhodnutý, že ho zješ?" vyšlo zo mňa.
"Neviem. Je to dosť riskantné... Komu by si ho dala najradšej ty?"
"Ťažká otázka, ale asi niekomu kto ho vážne potrebuje."
"Moje konečné rozhodnutie je, že si ho budem šetriť do doby kým nepoznám niekoho koho by som svojím spôsobom zachránil."
"Dobrý nápad." povedala som.
"No čo vy dve hrdličky?" vošiel do izby Felix.
"Len tak sa rozprávame." oznámil I.N.
"Emma, môžeš so mnou na chvíľu ísť na chodbu?" spýtal sa ma Felix.
"Jasné." chytili sme sa za ruku a išli sme.
"Neviem, že ako ti to mám povedať." začal dosť nervózne.
"Normálne, nech je to čokoľvek."
"Vieš, mojím veľkým snom je mať rodinu... S tebou."
Ostala som ako obarená a nevedela čo na to povedať. Z očí mi vyšlo niekoľko sĺz, no viem vám povedať, že to boli slzy šťastia.
"Tým chceš povedať...?" dostala som zo seba.
Felix si kľakol a ukázal mi krabičku, otvoril ju so slovami:"Vezmeš si ma?"
"Áno!" vykríkla som od radosti a Felix mi nasadil prsteň.
Objali sme sa a potom si dali. Chytil ma za ruku a viedol do obývačky.
"Hádajte, že čo povedala?" spýtal sa Minha a Hana.
"Áno? Však si povedala áno!"radoval sa Han.
"Že váhaš." ukázala som mu ruku na ktorej som mala prsteň.
"Tak teraz sa ťa už vážne nezbavím." zažartoval Minho a pobúchal Felixa po pleci.
V tej chvíli akurát za nami prišiel I.N.
"I. N? Bude svadba!" vykríkol Han.
"Čože?" čudoval sa I. N.
"Len sa na nich pozri." vzdychol Han.
"Gratulujem vám."oznámil I. N A nalial si do pohára vodu.
"Kedy sa to všetko začne? Ja už si to teraz viem predstaviť." bol úplne mimo Han.
"Ukludni sa trošku." brzdil ho Minho.
"Tak, ale, keď ja mám aj za nich takú ohromnú radosť."
Ja som sa na Felixa len usmiala a dala mu pusu na líce. On mi úsmev opätovne vrátil a zaviedol ma k nemu do izby.
Nikdy by ma ani len vo sne nenapadlo, že skončím s Felixom, navždy. Keď si predstavím všetko to čo sme spolu zažili, bolo mi do plaču. Toľko nádherných no aj smutných vzpomienok...