Vampire who steal my heart

Pomôžte Mi

Po jej slovách som ostala stáť ako obarená, ani som len nepostrehla, že Elena odišla.
"Hmm? Čo sa deje, že tu tak sa stojíš?" objavil sa predo mnou Felix.
"Stretla som..." ani neviem prečo som začala rozprávať, že som niekoho stretla, keď som nikoho nestretla.
"Koho si stretla?"
"Ja, nikoho." chytila som sa za hlavu.
"Si v pohode, nič ti nie je?"
"Nič mi nie je. Nemusíš sa báť."
"Nevieš akú hodinu má teraz Han?"
"Vy spolu nechodíte do triedy?!" prekvapilo ma to.
"Niee, on je druhák a ja som tretiak."
"Tak to som nevedela. Telesnú mali."
"No do kelu!" zakričal Felix.
"Čo sa deje?"
"Han sa nevie moc ovládať, on ich tam pozabíja. Musíme ísť za ním."
"Neboj sa, Han je v pohode, vidíš?" ukázala som mu náramok od Hana.
"Na tieto veci nie som moc odborník, ale myslím si, že nie je moc dobre to, že takto bliká."
"Bliká?!" vykríkla som a rozbehla sa do telocvične, Felix bežal za mnou.

Prišli sme ku telocvični a stála pred ňou sanitka.
"Čo to do pekla?" povedal Felix.
"Musíme rýchlo nájsť Hana." oznámila som a prešla okolo sanitky.
Han ležal na zemi, podišla som k nemu bližšie. Na zemi pred ním bola krv. Mal zatvorené oči.
"Han? To som ja Emma, tie oči môžeš otvoriť."
"Nemôžem."
"Han, ver mi."
Otvoril ich, mal ich celé červené, nie len dúhovky, ale úplne celé.
"Han!" zakričal Felix.
Prišliel bližšie ku nám a pozrel sa na Hana:"Kamoško, toto nie je moc dobré."
"Myslíš si, že to neviem? Tá sanitka je tu pre mňa..." ztíchol.
"Ustúpte od neho, deti!" ozval sa záchranár za nami a odsunul nás od Hana. Dôkladne si ho premeral.
"Myslím si, že to nebude nič vážne a nebude musieť ísť do nemocnice." oznámil Felix.
"Vidím, že sa v tom vôbec nevyznáš, nikdy predtým som sa s ničím podobným nestretol." povedal mu záchranár a stále sa dôkladne pozeral na Hana.
"S takými vecami mám omnoho väčšie skúsenosti než vy a vravím vám, že to nie je nič vážne." hovoril mu Felix.
Záchranár sa postavil od Hana a naštvane sa zahľadel na Felixa:"Máš tak 17 rokov, čo o tom môžeš vedieť?"
"Možno, že mám o veľa viac než 17." podišiel k záchranárovi bližšie:"Hovorím vám, že to nič nie je, tak na toto všetko môžete zabudnúť a nechať ho v mojích rukách."
"Obávam sa, že to nepôjde. Priveďte vozítko chlapci!" povedal záchranár a išiel po vozítko.
"No super."povedal Han.
"Musí mať v krvi hybridum."oznámil Felix.
"Pomôžte mi, prosím. Ja nemôžem ísť do nemocnice."vravel Han.
"Neboj sa, my to dáko vyriešime." chytila som ho za ruku.
Záchranári ho vyložili na nosítka a odniesli do sanitky.
"Chudák chlapec, snáď sa mu nič vážne nestalo." povedal telocvikár.
"Ako sa mu to stalo?" spýtal sa Felix.
"Hrali sme futbal a ja som si vytiahol z vrecka mobil a odrazil sa z neho slnečný lúč priamo do jeho očí. Spadol na zem a ostal ležať. Najprv som si myslel, že to nie je nič vážne, ale potom som sa mu pozrel do očí." povedal nám a vrátil sa späť do telocvične.
"Takže záchranári sa nedajú ovládnuť a Hanovi hrozí odhalenie. Krajší pondelok som si priať nemohol."
"Čo myslíš tým ovládnuť?" spýtala som sa.
"Jedna z upírých schopností, ale nefunguje na všetkých. Môžem ťa donútiť na všetko zabudnúť, alebo také veci. Nefunguje to len na ľudí, ktorí majú v tele hybridum alebo sú tiež nejaká nadpriemerná bytosť."
"Ahaa, no časom to možno pochopím. Teraz, ale musíme zachrániť Hana." povedala som a vybrala sa do nemocnice.
"Kam ideš? Nemáš ešte náhodou hodiny?" zastavil ma Felix.
"Teraz musíme zachrániť Hana, na školu bude čas aj potom."oznámila som mu a pokračovala v chôdzi.
Felix ma chytil zo zadu za ruku a teleportoval nás pred nemocnicu. Vychádzal z nej Han.
"Han?!" vykríkli sme naraz.
"Ja som vedel, že to dáko vymyslíte. Koho to bol nápad, že zavoláte do nemocnice a budete sa vydávať za moju mamu?"
"O čom to točíš? My sme nevolali." poznamenal Felix.
"Tak ak nie vy, tak kto potom?" spýtal sa Han.
"Nie, povedz mi, že to nie je tak ako si to myslím." chytil sa za hlavu Felix.
"Je to presne tak ako si to myslíš." oznámil Han a ukázal prstom smerom za nás.
"Dlho sme sa nevideli kamoši." povedala baba stojaca pred nami.
"To si robíš srandu, Elena?!" zakričal Felix.
"No ahoj, už som si myslela, že sa neuvidíme." prišla ku nám bližšie.
Prišla mi povedomá, ale nevedela som prísť na to, že odkiaľ. Nie len, že vyzerala ako ja, ale odkiaľ sa pozná s Hanom a Felixom. Mala som v hlave aspoň 30 otázok...