Vampire who steal my heart

Prečo...

"Emma?" začula som zo spánku.
"Áno?"otvorila som oči a uvidela Hyunjina.
"Čo tu robíš?"
"Chcela som byť pri tebe. Je mi ľúto to čo sa stalo."
"Nemusí. Asi to tak jednoducho má byť."
"Takto nehovor, Minho ti pomôže."
"Najradšej by som bol keby si ma zabila."
Z oka mi stiekla slza. "O-o čom to hovoríš?"
"Ani nevieš ako veľmi by si mi tým pomohla..." zavrel oči.

"Nie!" vykríkla som a zobudila sa.
"Emma, čo sa deje?" spýtal sa Felix.
Zhlboka som dýchala:"Bol to len sen."
"Emma, čo sa ti snívalo?" spýtal sa Minho.
"Chcel, aby som ho zabila, trápi sa."
"To nie je dobré." povedal Felix a podišiel k Hyunjinovi bližšie.
"Zachránil mi život, mal by som mu naoplátku zachrániť ja ten jeho." oznámil Minho a vstal z gauča.
"Mala by si ísť do školy, my sa o neho postaráme." povedal mi Felix.
"Hej, lenže kým vy budete tu, tak ku mne sa môže dostať Han s Elenou." povedala som.
"Felix, choď s ňou, ja to tu zvládnem." oznámil Minho a odprevadil nás ku dverám.

"Som totálne nevyspatá a posledné po čom teraz túžim je škola." povedala som a pretrela si oči.
"Chodiaca mŕtvola. Taký je môj život."
"Ale no taak. Načo vôbec chodíš do školy? Veď ty už musíš mať spravených aspoň 40 maturít."
"Chcem trošku zmenu, ale tento rok je môj posledný."
"Budeš mi asi aj trochu chýbať."
"Vídať sa môžeme stále, ale už nie v škole."
Bolo mi z toho do plaču. S kým sa potom budem môcť rozprávať o týchto nadpriemerných záležitostiach?

Vošla som do triedy a všetci po mne pozerali ako po prízraku. Elenu dom však nikde nevidela, tak som si vydýchla. Aspoň mám o problém menej.
Zložila som si tašku a šla si do skrinky pre učebnicu.
"Ako je na tom ten tvoj kamoš?" spýtal sa ma chlapčenský hlas, bol to Han.
"Snáď je to aj tvoj kamarát, nie? Má sa fajn."
"Hmm škoda, už som sa tešil, že je po ňom."
"Kto si? A prečo si práve v Hanovi?"
"Han je ľahko ovládateľný, je to ako nalákať malé dieťa na cukrík alebo hračku."
"Han j v prvom rade milý a obetavý. Úplný opak teba nech už si kto si." zavrela som skrinku a chytala sa ísť do triedy. On ma však nechcel pustiť.
"Musíš sa zmieriť s tým, že HS na už nikdy neuvidíš."
"A ty sa zmier s tým, že ťa porazíme a vrátime starého Hana."
"Tak to som zvedavý." zasmial sa.
"Kde máš parťáčku?" napadlo ma.
"Povedzme, že mi trochu zavadzala, tak teraz si užíva pohľad na vnútro rakvy."
"Počkať, to mi nedáva zmysel, prečo by si sa jej teraz chcel zbaviť? Starý Han ťa začína prevládať?" usmiala som sa.
"Ako sa opovažuješ?" chytil ma pod krk.
"Hovorím len to čo je úplne zrejmé." nedala som sa.
"Ty...!" hodil ma o skrinku a odišiel.
"Debil jeden." povedala som si sama pre seba a snažila sa postaviť.

"Pomôcť ti?" spýtal sa ma akýsi chlapec a podal mi ruku.
"Ďakujem."povedala som sa postavila sa pomocou jeho ruky.
"Čo sa tu stalo?"
"Ale nič, len blbý deň."vyhovárala som sa.
"Tak to by som sa mal držať ďalej." zasmial sa "Som I.N."
"Teší ma, ja som..."
"Emma." povedal.
"Ako to vieš?" prekvapilo ma to.
"Zase som to spravil, prepáč. Už by som mal ísť." pobral sa na odchod.
"Počkaj, stoj. Hej."išla som za ním."Stoj!"vykríkla som a pomohlo to.
"Už ti asi neutečiem." prišiel ku mne.
"Už asi nie. Čo si zač?"
"Takéto otázky ťa naozaj zaujímajú?"
"Taká už proste som, ver mi ja to nikomu nepoviem."
"Ja som dačo ako jasnovidec."
"Jasnovidec?"
"Kašli na to. Radšej pôjdem."
"Nie,nikam nepôjdeš. Porozprávaj mi o tom." povedala som.
"Ty si Minhova sestra?" spýtal sa.
"Áno, poznáš ho?"
"Jasné, že poznám a keďže si Minhova sestra musíš byť ak Felixova frajerka, však?"
Začala som sa červenať:"Nie tak úplne frajerka, sme len kamaráti."
"To si len myslíš." usmial sa.
"Počuj, keď už si ten jasnovidec, nevedel by si nám pomôcť priviesť k rozumu jedného kamoša?"
"Myslíš Hana?"
"Presne, som z neho bezradná." vzdychla som si.
"Je v tom veľmi zložitá mágia, ale pokúsim sa to čo najskôr odpovedať."
"Ďakujem."
"I.N poď už! Netúžim prísť neskoro na hodinu." zakričal ma neho nejaký chlapec.
"Tak ja musím ísť, rád som ťa spoznal." oznámil a odišiel.

Ja som šla do triedy a sadla som si na svoje miesto. Bola som fakt strašne unavená. Ľahla som si na lavicu a ani neviem ako a zaspala som.