Chýbaš Mi

347 31 0
                                    

I. N sedel na pohovke a Minho si ho dôkladne prehliadal.
"Vážne sa ti to nedá vrátiť späť na normálny režim očí?" uisťoval sa Minho.
"Snažím sa o to už asi 20 minút, vážne to nejde." vzdychol I.N.
"Vážne ti to spravil Han?" nechcel veriť Felix.
"Neviem či on, ale pamätám si, že on bol posledný človek, ktorého som videl." oznámil I.N.
Ja som stále rozmýšľala, že ako je toto všetko možné. Neverila som tomu, že Han je možno naveky preč, z I.Na sa stáva bohvie čo a konečne som stretla svoju mamu.
"V pohode?" spýtal sa ma Felix.
Nič som mu neodpovedala, len som podišla bližšie k I.Novi a pozerala sa mu do očí.
"Ha, už mám asi dáke prvé príznaky, pretože aj ty máš oči nezvyčajnej farby." povedal mi I.N.
Zľakla som sa a tak som cúvla. Pohľadom som odbočila na Felixa a Minha. Ostali stáť ako obarení.
"Felix? Minho?" šepla som.
"E-emma máš sivé oči!" zakričal Felix.
"Čože?!" rýchlo som šla do kúpeľne, aby som sa pozrela do zrkadla. Toto som vážne nečakala. Čo to so mnou je?

Pribehla som späť za ostatnými so slzami v očiach

Oops! Această imagine nu respectă Ghidul de Conținut. Pentru a continua publicarea, te rugăm să înlături imaginea sau să încarci o altă imagine.

Pribehla som späť za ostatnými so slzami v očiach.
"Emma, neplač." objal ma Felix.
"Čo som zač? Vy všetci máte červené iba ja mám sivé oči, prečo?" pýtala som sa.
"Odpoveď na to pozná jediný človek a ten je teraz momentálne na obhliadke okolia." oznámil Minho.
"Brdite, možno to je len súčasťou premeny." povedal I.N.
"O čom to hovoríš?" čudoval sa Felix.
"Zamysli sa... Vyše 100 rokov nepoužila svoje schopnosti, žila akoby ich vôbec nemala a teraz, keď už má 15 skoro 16 sa jej opäť vracajú." oznámil I.N.
"Počkať, to znamená, že v deň jej 16tych narodením už bude jedna z nás?" uisťoval sa Minho.
"Lajcky povedané, ale áno." povedal I.N.
"Dúfam, že si ma 16 neplánovala žiadnu oslavu." povedal Felix.
"Nooo, len s jednou kamoškou." oznámila som.
"Plány sa rušia, teraz budeš oslavovať pekne s troma fešákmi." zasmial sa Minho.
"A nemohla by sem aspoň prísť?" spýtala som sa.
"Kľudne, teda ak jej chceš roztrhať hrdlo alebo ju premeniť na ropuchu." sarkasmus bol Felixovým obľúbeným.
"AU!" zakričal I.N a chytil sa za hlavu.
"Čo sa deje?" vystrašil sa Minho.
"Slabnem..." zašepkal I.N.
"Čože? To je nemožné." povedal Minho.
"Možnejšie než si myslíš." ozvalo sa z chodby, bol to Han a vedľa neho stála moja mama.
"Čo sa to tu?" spýtal sa Minho.
"Hádam nesklamem moju rodinu." oznámila mama a mávla rokou smerom k zemi, Minho si musel klaknúť.
"Mohol som to tušiť, spravila si ty niekedy vôbec niečo dobré?" povedal jej.
"Pre každého je dobré dačo iné. Napríklad podľa mňa je dobré to, že sa vás konečne zbavím." povedala a opäť sa chytala dačo Minhovi spraviť, jej ruka však ostala nehybne stáť.
"Myslela si si, že si jediná čo to vie? Si na omyle." oznámil Minho a postavil sa.
"Ale, ale. Emma čo máš s očkami?" spýtal sa Han.
"Do toho ťa nič." odpovedala som.
"Takže ty takto." pribehol ku mne a chytil ma pod krk.
"Vieš ty aj dačo iné?" spýtala som sa.
"Viem, ale chcem si to ešte užiť." stlačil o čosi silnejšie. Začínalo sa mi zle dýchať.
"Prestaňte!!" vykríkol I.N a postavil sa. Han a mama zrazu zmizli. Ja som aspoň popadla dych.
"V poho?" podišiel ku mne I.N.
"Ja hej, ale čo ty?" pozrela som sa mu do očí.
"O mňa sa nestaraj, už viem ako ich dokážeme poraziť a priviesť Hana k rozumu." povedal a sadol si.
"Počúvam ťa." oznámil Felix.
"Musíme počkať kým bude mať Emma 16 potom, keď sa jej moc spojí s Minhovov ich v pohode dokážu zastaviť a ich mamu poslať späť na druhú stranu."
"Že ma to nenapadlo." buchol sa po hlave Minho.
"Od toho som tu, ale potrebujem..." I.N sa odmlčal.
"Čo potrebuješ?" spýtal sa Felix.
"Ja, potrebujem krv."
"Ja som si myslela, že čarodejníci sa neživia krvou."
"Taktiež aj nie." povedal mi Felix.
I.N sa prudko postavil a teleportoval sa bohvie kde.
"No super."povedal Minho.
"Musíme ho nájsť." povedal Felix Minhovi.
"Tak ideme."povedala som.
"Ale iba my dvaja, ty ostaň radšej tu." oznámil Felix a ukázal na moje oči.

Odišli a mňa tu nechali. Nemala som tu čo robiť, bez nich tu bola nuda.
Zapla som telku v nádeji, že tam dačo bude.
"Konečne odišli." ozval sa ktosi za mnou. Prudko som vstala a otočila sa.
"I.N čo tu robíš?" spýtala som sa ho. Vyzeral ako masový vrah.
"Som strašne smädný." oznámil.
"Tak, ale mňa nemôžeš piť..."
"Prečo by som nemohol, keď už sa aj Han aj Felix nepili?"
Cúvala som pomaly do zadu, ni potom mi to došlo. Čo ak je moja krv liekom na toto?
"Poď sem." povedala som mu.
"Čože?"
"Hovorím, poď sem." rozkázala som.
Zapichol jeho tesaky do môjho krku. Stále to tak strašne bolelo.
Odtiahla som ho a pozrela sa mu do očí, boli normálne. Objala som ho.
"Nie, nie, povedz mi, že som nepil ľudskú krv." zľakol sa.
"Pil, ale tomu je koniec." ukázala som na zrkadlo za ním.
Bola som rada, že I.N je v poriadku...

Vampire who steal my heartUnde poveștirile trăiesc. Descoperă acum