Vampire who steal my heart

Mami?

Prišla som domov a sadla som si na posteľ. Potrebovala som si premyslieť všetko to čo sa stalo.
"Emma? Ty už si doma?" spýtala sa ma mama.
"Áno..."
"Zlatíčko, čo sa stalo? Vieš, že mne môžeš povedať všetko."
"Viem, len toto sa mi nehovorí zrovna najľahšie."
"Ale no tak. Poď, sadneme si k tomu a porozprávame sa." prisadla si ku mne a chytila ma za ruku.
"No dobre, poviem ti to, ale nesmieš to nikomu povedať."
"Jasné."
"Kde začať? Takže poznáš Felixa a aj Hana, no tak oni sú vlastne upíri a ešte je tu jeden, ktorý sa volá Minho a on je vlastne môj brat. A potom tu je teda bol Hyunjin a toho som... Zabila."
"Kriste pane, Emma o čom to hovoríš?! Akože upíri, zabila si niekoho, ja ťa nespoznávam."
"Vravela som ti, že je to dosť bláznivé a zložité, ale je to tak."
"Upíri, veď také niečo je len výplodom fantázie ľudí bez života."
"Emma, súrne potrebujeme nájsť Hana." objavil sa zrazu v mojej izbe Minho.
Mama ostala stáť s otvorenou pusou a pozerala sa na Minha ako na prízrak.
"Minho." chytila som sa za hlavu.
"Prepáčte mi toto malé vniknutie sem, ja som Minho." potriasol jej rukou.
Mama omdlela.
"No super."povedala som.
"Prepáč, ale myslím si, že je to s Hanom vážnejšie než si myslíme."
"Našli ste ho?"
"My nie, ale noviny a správy hej a asi 58 teraz už mŕtvych ľudí."oznámil akoby o nič nešlo.
"Musíme ho hneď nájsť, musíme ho hneď priviesť k rozumu."
"Počkaj, Emma, keď ho k tomu rozumu privedieme je dosť možné, že si nebude nič pamätať. Rátaj s tým."
"To je mi jedno, ja len... Chcem späť starého Hana." povedala som a z oka mi vytiekla slza.
"Starý Han, ja tak milujem dvojzmysli." ozvalo sa odrazu.
"Han?!" vykríkol prekvapene Minho a skryl ma za seba.
"Nemusíš ju tak chrániť aj tak si na ňu o pár rokov ani nespomenieš, tak ako to bolo s Elenou."
"Tyy!" Minho sa k nemu rozbehol jeho rýchlosťou no Han sa ku mne stihol zatiaľ teleportovať a chytil ma popod krk.
"Opäť sa vidíme." diabolsky sa usmial.
"Okamžite ju pusti." rozkázal Minho.
"Prečo by som mal? Ja sa jej nevzdám tak ako ty." pohladil ma po tvári a prestal ma škrtiť.
"Pusti ju a nič sa ti nestane."
"Tak ty mi vyhrožuješ, čo keby som ti povedal, že nie? Čo spravíš potom? Opäť ma zabiješ, zaviažeš reťazami a hodíš na dno rieky?"
Minho si trochu cúvol a vzdychol: "Nie, nie, nie, t-to nemôžeš byť ty."
"Ale som priateľ môj, dlho som ťa nevidel."
"Xenos."
"Áno, takže si ma pamätáš a keďže si pamätáš mňa, musíš si pamätať aj moje posledné slová."
"Ja sa pomstím." oznámil Minho.
"Takže si pamätáš, no výborne."
"Rob čo chceš, ale o jedno ťa prosím, neubližuj jej." znel dosť zúfalo.
"Kto si?" spýtala som sa.
"Ty si ma nepamätáš? Tak to nie je dobre."
"Mala by som snáď?"
"Emma, on je náš strýko..." oznámil Minho.
"Tak keď je to naša rodina, prečo si ho potom zabil?" nechápala som.
"Len jej to povedz... Náš malý Minho vtedy prechádzal premenou a nevedel čo s toľkou mocou robiť." oznámil Han teda Xenos.
"Takto to nebolo! Chcel mi zobrať moju moc a zabiť nás všetkých." povedal Minho a prišiel ku nám bližšie.
"Nikdy nezískate vášho kamaráta späť." zašepkal a zmizol.

Minho nás zatiaľ stihol teleportovať k Felixovi.
"Felix! Sme tu!" zakričal.
Nedostal však odpoveď. Bolo mi to zvláštne, pretože Felix vždy odpovedá. Rozbehla som sa do kuchyne a videla ho tam ležať s nožom zapichnutom v bruchu. Rýchlo som mu ho vytiahla.
"AU! A ďakujem." povedal a pomaly sa posadil.
"Han je preč, už sa nevráti." mal slzy v očiach.

Objala som ho:"Neplač, všetko bude dobré."
Prikývol a postavil sa, zobral nejakú knihu.
"Čo to je?" zasmial sa Minho.
"To je... Môj denník." oznámil Felix.
"Načo ti je?" spýtal sa Minho.
"Našiel som tam pár zloduchov s ktorými som mal to dočinenie. Sú tam aj návody ako ich poraziť."
"Tak to si mile rád poslúchnem." povedal Minho.
Mne sa začala strašne točiť hlava, bolo to divné, cítila som čosi zvláštne. Spadla som na zem a Minho spolu so mnou.
"Ehm ľudia čo sa deje?" spýtal sa Felix.
"Prichádza." zašepkal Minho.
"Kto prichádza?" nechápal Felix.
"Mamina." odpovedal Minho.
Felix sa pozrel smerom na chodbu a trochu sa zľakol.
"Nemyslím si, že prichádza, ona už tu je."oznámil a silene si kľakol.
"Čo to robíš?"spýtal sa ho Minho.
"Ja nie. To ona." ukázal smerom na dvere.
Stála tam. Takto som ju aj predstavovala. Len mi nesedelo to, že čo tu robí.

"Rád ťa vidím, mami." oznámil Minho a postavil sa.
"Minho? Emma?" znela dosť prekvapene. "Toto nie je dobré, ja tu nemám byť." začala panikáriť.
"Prečo by si nemala?" spýtal sa Minho.
"Muselo sa niečo stať. Čo sa stalo?" najprv pôsobila dosť cool no teraz mi príde dosť vystresovaná.
"Mami ukludni sa, prosím." upokojoval ju Minho.
"Han! Ide o Hana!" vykríkla.
"Ako to...?" spýtala som sa.
"Emma, pane bože. Po tých rokoch." podišla ku mne a objala ma.
"Máte červené oči, takže vás niekto musel oživiť." zkonštatoval Felix.
"Oni sú červené?!" zakričala a všetky okná sa roztvorili.
"Áno, to ja som vás sem priviedol." objavil sa pri nás I.N.
"I.N?!" vykrikli sme úplne všetci.
"Tiež vás rád vidím." poklonil sa.
"Ako si to dokázal?" spýtala sa ho mama.
"Tréning to čarodejníci vedia." oznámil.
"No jasne, že ma to nenapadlo." buchol sa po hlave Minho.

"A!" vykríkla som od strachu.
"Čo sa deje?" čudoval sa I.N.
"Je normálne, že máš, t-také oči?" spýtala som sa.
"Aké? Sú sivé ako vždy." oznámil I.N .
"Kamoško, tak to teda nie sú." pokrútil hlavou Felix.
"Vyzeráš ako had." zasmial sa Minho.
"To neznačí nič dobrého." povedala mama.
"Prosím, však mi pomôžete."
"Neboj sa, len najprv musíme vyriešiť problém Han."povedala som a dôkladne si I.Na prezrela.
"Budeš čarodejnícky had." smial sa Minho.
I.N sa len pousmial a mávol rukou. Minho spadol na zem.
"Tak toto si teda nebudeš dovolovať! Vieš vôbec, že kto som?" naštval sa Minho.
Felix sa najprv smial no teraz už nie:"Myslím si, že nie je vhodný čas na hádky. I.N neuhryzol ťa v najbližšej dobe dáky upír?"
"Na nič také si nepamätám, aj keď... Han!" oznámil a mne sa úplne zrýchlil. To teraz akože prídem už aj o I.Na?