Vampire who steal my heart

Nový Začiatok

"Takže ešte raz a pomaly, musíš sa tváriť, že nás neznášaš a si na ich strane." začula som Minha.
"Ja to nedokáže. Nie som zlý človek, teda nie som človek vôbec." pokrútil hlavou Han.
"Ale čaute." pozrel sa na nás Minho.
"Fíha, som nečakal, že sa tak rýchlo zobudíš." oznámil Han.
"Kde je I.N?"spýtala som sa.
"Študuje do školy... " prevrátil očami Minho.
"Pôjdem za ním."povedala som a pobrala sa do jeho izby.
Zaklopala som mu na dvere a vstúpila dnu.
"Neruším?" spýtala som sa.
"Vôbec nie, ty nikdy." usmial sa.
"Prečo sa vlastne učíš? Myslela som si, že nesmrteľní nemusia chodiť do školy a učiť sa."
"Neučím sa pretože musím, ale pretože chcem. Chcem aspoň raz zažiť aké to je byť opäť obyčajný človek... Snažím sa nájsť na to liek..."
"Takúto odpoveď som nečakala." cuvla som, aby som si mohla sadnúť na posteľ.
"Pre dakoho to je dar no pre mňa to je prekliatie. Mám na výber buď zomriem alebo na to nájdem liek a budem žiť tak ako som vždy chcel."
"Našiel si ho?"
"Zatiaľ nie, ale som na správnej stope."
"Čo vy dve hrdličky?" prerušil nás Han. I. N rýchlo zavrel knihu tak aby nevidel, že čo čítal.
"Čo tu robíš?" spýtal sa I. N.
"Chýbal mi tento dom, Emma, ty, Felix, všetko..." rozhliadal sa Han.
"Len nedaj na javo, že si to zase ty." oznámil I. N.
"Tak ja nie som taký drzý..." zatvárali sa smutne Han.
"Tak sa to rýchlo nauč, nechcem, aby si to zase všetko pokazil!" postavil sa I.N a odišiel z izby.
"Čo s ním je?" spýtal sa ma Han.
"Má teraz niečo rozrobené."oznámila som.
"A ty ako? Ako sa cítiš?" spýtal sa ma.
"Zatiaľ nijak zvláštne."
"Musím ísť do školy, skontrolovať či nikto nenašiel nášho milovaného učiteľa."
"Pôjdem s tebou."
Han ma chytil za ruku a teleportoval nás pred školu. Bol pondelok takže sme to museli spraviť rýchlo a hlavne tak, aby si nás nikto nevšimol. Našťastie nemal učiteľ ani tušenie, že je späť starý Han.
Vošli sme do školy a išli priamo ku dverám do skladu chemikálií.
"Je zamknuté." povedala som.
"Choď nabok." Han ich vykopol a vošiel dnu. Vošla som hneď za ním.
"No konečne, to ti to ale trvalo." zamrmlal učiteľ.
"A ty tu robíš čo?" podišla ku mne moja mama.
"Do kelu!" zakričal Han.
"Ste si vážne mysleli, že na to neprídem, keď mám najsilnejšiu upírku na svojej strane?" diabolsky sa usmial a pichol Hanovi do krku nejakú injekciu. Han spadol na zem.
"Han!" chcela som ísť za ním no držala ma moja mama.
"Neboj sa tentokrát to nie vlkodlačí jed toto ho len uspí." pošepla mi do ucha.
"Pusti ma!" kričala som.
"Tak to teda nie, pretože ja ti nedovolím dokončiť premenu, takže si ešte vychutnaj pohľad na tento svet."
"Musíme ju držať ďalej od ľudí a tých jej kamošou." poznamenal učiteľ.
"Tak Ro asi ťažko." oznámil I. N.
"Kto si?" spýtala sa mama. Že by si ho nepamätala?
"Veď ty si študent!" buchol sa po hlave učiteľ.
"Áno som..." usmial sa a podišiel bližšie k Hanovi.
"Tu nemáš čo robiť!" zakričal na neho učiteľ.
"Prečo by som nemohol?" spýtal sa I.N.
Bolo na ňom vidno, že to má dobre vymyslené.
"Lebo to nesmieš." pridala sa mama.
"Som slobodný, smiem všetko čo chcem." oznámil I. N A prišiel ku mne bližšie. Pozeral sa do očí mojej mamy.
"Pusti ju." prikázal jej a ona ho poslúcha "A teraz sa pekne vráť tam odkiaľ si prišla!" zakričal a mama sa rozplynula ako vzduch.
"Čo si zač?" zľakol sa učiteľ.
"Niekto koho si nechcete poštvať proti sebe, nanešťastie pre vás, už sa stalo."
Učiteľ rýchlo utiekol.
"Fíha, ako sa ti to podarilo?" spýtala som sa ho.
"Čo vás ti len napadlo?! Nebudem ti zachraňovať život do nekonečna." dnes bol neobvykle podráždený.
"I. N? Čo sa deje? Nič zlé som ti nespravila tak prečo sa ku mne tak správaš?" vytiekla mi z oka slza.
"Ide o to, že som našiel ten liek už dávno a neviem či ho mám užiť alebo nie."
"Aký liek? O čom to hovoríte?" pozbieral sa zo zeme Han.
"Do toho ťa nič." oznámil I. N A teleportoval sa dade.
"Stále je taký nevrlí?" zasmial sa Han.
"Áno..." povedala som a z očí mi vytiekli ďalšie slzy.
"Moja, čo sa deje?" objal ma Han.
"To nič, ja len... Nechcem byť tým čo som a I. N na to má liek."
"Počkať, on má liek na upírstvo?"
"Áno má a už dlhšie ho chce užiť. Chce byť totiž zase normálny..."
Han ma objal ešte silnejšie a aj jemu vyšli z očí slzy... Stáli sme tam sami dvaja na prostriedku miestnosti s chemikáliami.